Monika a Jozef sú nevšední záchranári. Vyrážajú k izbovým rastlinám v núdzi a prevádzkujú jedinečný útulok

I keď robia, čo je v ich silách, nie všetku zeleň sa im podarí zachrániť. „Šancu dáme každej, ale nie vždy k nám príde včas. Ak už totiž rastliny nemajú v sebe život, dostali nevhodný substrát, preliali ich alebo, naopak, vyschli, neprežijú. Najhoršie väčšinou dopadnú tie, ktoré si ľudia kúpili vo veľkých obchodných reťazcoch. Obyčajne tam nie je vyškolený personál, aby im poradil, ako sa o jednotlivé druhy starať,“ zhodujú sa obaja.

Mimochodom, je dôležité sa s týmito živými organizmami rozprávať? „Nepripisoval by som tomu zvláštny význam, ale určite vnímajú vibrácie okolo nás. Dobré je, keď si človek svoj kvet pomenuje, lebo zrazu si ho začne akoby viac všímať,“ odpovedá Jozef a Monika ho dopĺňa. „Rozprávaním si tvoríme s rastlinou vzťah, dávame jej lásku. Ale netreba to preháňať. Niektoré totiž doslova milujú našu nepozornosť. Ide napríklad o kaktusy, sukulenty či svokrine jazyky. Naopak, o papraď či begóniu sa treba pravidelne starať. V zásade platí pravidlo, že rastlina s tenšími a menšími listami si vyžaduje viac pozornosti. Nedokáže totiž udržať v sebe vodu, preto ju treba častejšie polievať. Čím väčší kvet v črepníku, tým vydrží dlhšie bez povšimnutia."

Kvetinárka má najradšej sušené kytice

Kde sa človek pozrie, tam sa niečo zelené vyníma. V práci sú Monika s Jozefom obklopení takmer štyrmi stovkami rastlín, doma ich majú zhruba sedemdesiat. A to bývajú v garzónke. Kým všetky polejú, nezaberie im to viac ako desať minút. Zrejme viac práce s polievaním majú tí, ktorí doteraz žiadne kvetiny doma nemali. „Pandémia spôsobila boom v pestovaní rastlín. Ľudia boli doma zatvorení, a tak si zveľaďovali svoje príbytky. Možno tí, ktorí sa nenakazili covidom, sa nakazili láskou k rastlinám,“ pokračuje Martinčan, ktorý do Banskej Bystrice prišiel za štúdiom.

Ako milovníci zelene nazerajú na rezané kvety? „Dnes sa na to pozerám viac z ekologického hľadiska ako kedysi. Avšak ak človek kupuje z lokálnych zdrojov, prečo nie. Navyše, keď ideme blahoželať na svadbu, nepôjdeme predsa s črepníkom. Podľa mňa u nás ide vyslovene o kultúrnu záležitosť či spoločenský zvyk, preto to neodsudzujem. Ja mám dokonca rada sušené kytičky,“ vraví svoj názor Monika, ktorá obklopená rastlinami si žije svoj sen.

Prečítajte si tiež: Chlapec v bubline pohol svetom, ktorého sa nemohol dotknúť. Aj obyčajný dotyk matky ho mohol stáť život