Pôrodná asistentka odmietala topiť novorodeniatka. V koncentračnom tábore sa jej bál aj samotný Mengele
V najznámejšom koncentráku nebol len anjel smrti, ale aj anjel života. Pôrodná sestra Stanislawa riskovala vlastný život, aby stovky ďalších zachránila.
Po tom, ako Nemci napadli Poľsko, sa spoločne s manželom aj deťmi presťahovali do časti mesta, kde nacisti vytvorili židovské geto. Celá rodina pomáhala prenasledovaným obyvateľom pašovať jedlo aj falošné doklady. To všetko vykonávali v utajení štyri roky, kým všetkých členov rodiny v noci z 19. na 20. februára 1943 nezatklo gestapo. Otec a synovia sa dostali do koncentračného tábora Gross-Rosen, Stanislawa s dcérou sa dostali do tábora smrti Auschwitz-Birkenau.
V tom čase bol hlavným lekárom v tábore krutý sadista a člen SS Josef Mengele. Mengele bol zodpovedný okrem iného za dohľad nad táborovými nemocnicami, selekciu obyvateľstva, popravy či ukladanie telesných trestov. Keď v jednom z blokov vypukla epidémia týfusu, poslal do plynovej komory stovky chorých vrátane všetkých, ktorí bývali s chorými v kasárňach. Podobnú metódu použil, keď bol v tábore nedostatok jedla. Na smrť odsúdil tisíce nevinných ľudí. Stovkám ďalších zničil život nehumánnymi experimentami, ktorými bol posadnutý.
Selekcie, za ktoré bol ako lekár zodpovedný, prebiehali bez emócií. Doktor si len pospevoval fragmenty Verdiho či Mozartových opier. Ožil až pri pohľade na ľudí, ktorí mohli byť zaujímavým výskumným materiálom. Zaujali ho dvojčatá, ľudia s trpasličím vzrastom, hrbatí či telesne postihnutí. Najmladších väzňov, ktorých potreboval na výskum, ponúkal cukríkmi a čokoládou, čím si vyslúžil ich sympatie a dokonca aj náklonnosť. Nazývali ho dobrým strýkom, ale len krátko.
Nikto nevie, prečo ju vtedy nechali žiť
Veľkú cenu preňho nemali novonarodené deti ani tehotné matky. Až do mája 1943 boli všetky deti narodené v tábore kruto zavraždené topením v sudoch. „Krátko nato matka videla telo svojho dieťaťa vyhodené pred blok a roztrhané potkanmi,“ uviedla Stanislawa Leszcynská vo svojich spomienkach.
Stanislawe a jej dcére Sylwii po príchode do tábora vytetovali za sebou idúce čísla – 41355 a 41356. V tom čase bola pôrodnou asistentkou v tábore „sestra Klára“, ktorá na povel zabíjala novorodeniatka ihneď po narodení. Keď však jedného dňa ochorela, o funkciu sa uchádzala práve Stanislawa, ktorej sa podarilo do tábora prepašovať svoj certifikát pôrodnej asistentky.
Keď sa na jej prácu prišiel pozrieť sám Mengele, vyhlásil, že deti musí po narodení ihneď utopiť, tak ako to bolo zvykom. „Nezabijem žiadne dieťa,“ odvetila bez zábran v nemčine odvážna Stanislawa. Rovnako odmietla poslúchať príkaz, aby neprestrihovala pupočnú šnúru židovských detí. „Prečo ju vtedy nezabili, nikto nevie,“ uviedol o 40 rokov neskôr jej syn Bronislaw.
Úspešné pôrody v hrozných podmienkach
Článok pokračuje na druhej strane:
