V Bardejove im hrozila smrť. Pred nacistami ich syna skrývali pastieri, ktorí ho vychovávali ako Aničku
Malý Arye prežil vojnu spolu s rodičmi vďaka dobrým ľuďom, ktorí pri ich ukrývaní riskovali vlastný život.
Arye Ephrath sa narodil v Bardejove, presne v deň, keď bardejovským Židom prikázali hlásiť sa na námestí. V ten deň odišiel z Bardejova prvý transport do koncentračného tábora v Osvienčime. Jeho matka sa rozhodla edikt ignorovať a zo strachu pred nebezpečenstvom malého Aryeho nakoniec porodila v pivnici ich domu. „Môj vlastný životný príbeh niektorí z vás budú považovať za znepokojujúci, v skutočnosti ho považujem za povznášajúci,“ povedal len nedávno Arye počas toho, ako verejne vyrozprával svoj príbeh.
Pomocnú ruku im dal kňaz
Od chvíle, keď sa Arye narodil, bol on i celá jeho rodina v nebezpečenstve. Jeho otec Shmuel sa začal báť o život ich novorodeného syna, a tak povedal, že pre Miriam, jeho manželku, a malého Aryeho bude najlepšie, ak sa ukryjú v Budapešti. Shmuel musel ostať v Bardejove, kde prevádzkoval jediný obchod so zmiešaným tovarom slúžiacim nie len miestnym, ale aj okupujúcim nacistom. Vďaka tomu dostal osvedčenie, ktoré v preklade znamená „užitočný Žid“, ktorý ho chránil pred deportáciou. Pre jeho rodinu to však neplatilo.
Aj keď v tom čase bolo Maďarsko spojencom nacistického Nemecka, množstvo židovských komunít v Maďarsku zostalo na rozdiel od Slovenska v bezpečí. Miriam tak dala svojmu ročnému synovi tabletky na spanie, uložila ho do vreca a počas niekoľkých nocí kráčala až smerom k Maďarsku. Keď napokon dorazili do Budapešti, Aryeho ukryla v katolíckom detskom domove – bolo príliš riskantné, aby s ním chodila po ulici. Ona zatiaľ prežívala pod falošnou nežidovskou identitou.
Rodine sa darilo prežiť, až kým na jar 1944 Shmuelovi slovenská vláda nezrušila pracovné povolenie. Už viac nebol v bezpečí. V auguste Nemci vtrhli na Slovensko, rozdrvili Slovenské národné povstanie, čo ešte viac ohrozilo tých Židov, ktorí sa rozhodli na Slovensku ostať. Arye sa po roku spojil so svojou manželkou aj dvojročným synom a spoločne s ďalším manželským párom utiekli do dediny pod názvom Šišov. Rodiny prišli k dedinskému kňazovi, ktorému Aryeho otec povedal priamočiaro: „Sme Židia a pokúšame sa ukryť pred nacistami.“ Kňaz, ktorý podstupoval obrovské riziko, súhlasil, že dospelých skryje vo zvonici kostola, ale dieťa nie, pretože predstavoval príliš veľké riziko. Pre ustráchaných rodičov však vymyslel plán – Aryeho odniesol miestnemu pastierovi, ktorí žil so ženou a štyrmi dcérami, nemali však žiadnych synov.
Anička so stuhami vo vlasoch
Pastier mal jedinú podmienku. „Ľudia boli zvyknutí, že u nich vidia pobehovať iba štyri dievčatá. Takže vyhlásil, že chlapec musí byť oblečený ako dievča a meno mu zmeníme na Anička,“ spomínal Arye na tento moment. Ďalšou podmienkou bolo, že ak by Miriam a Shmuel okupáciu neprežili, súhlasia s tým, že si manželia Aryeho adoptujú a vychovajú ho ako vlastného syna, po ktorom vždy túžili. Netrvalo dlho a po dedine sa začalo šuškať, že sa vo zvonici skrývajú Židia, ktorí sú inak „tichí ako kostolné myši“.
Článok pokračuje na druhej strane:
