Dobré noviny
Július: Na Vianoce do kostola Rómovia nechodia, hovoríme si, že Boha máme v srdci
Ľubomíra Somodiová
Ľubomíra Somodiová

Július: Na Vianoce do kostola Rómovia nechodia, hovoríme si, že Boha máme v srdci

Július Grulio.
Július Grulio. — Foto: Archív/J.G.

Rómovia boli v minulosti na Vianoce pre majoritné obyvateľstvo akísi magickí poslovia šťastia.

Aj u Rómov v Moldave budú tento rok Vianoce o čosi skromnejšie, než na aké sú bežne zvyknutí. „Je tu covid, to nás troška straší, von chodíme menej, aby sme sa nenakazili. Tento rok to nebudú také hojné Vianoce ako v ten minulý, aj dom sme zdobili pomenej,“ hovorí Július Grulio predseda občianskeho združenia AMARE ROMA so sídlom v Moldave nad Bodvou.

Dom, v ktorom býva Július.
Dom, v ktorom býva Július. Foto: Archív/J.G.

Róm ako posol šťastia

Ako vlastne vyzerajú rómske Vianoce? Hoci máme rôzne skreslené predstavy, od tých majoritných sa veľmi nelíšia.Rómovia preberali zvyky majoritného obyvateľstva vždy tam, kde sa usadili,“ hovorí pre Dobré noviny etnologička Katarína Nádaská. „Patrili k chudobnejšej vrstve obyvateľstva, chodili preto koledovať na Štedrý deň a vinšovať. Koledníci boli obdarovaní koláčmi, neskôr aj peniazmi,“ ozrejmila.

Zaujímavosťou je, že Rómovia boli kedysi vnímaní ako poslovia šťastia. „V minulosti ľudia verili, že vinšovanie Rómov im prinesie šťastie,“ priblížila etnologička, ako to kedysi bolo.

Slovenská etnologička Katarína Nádaská.
Slovenská etnologička Katarína Nádaská. Foto: TASR/Pavol Zachar

Pomalé vytrácanie zvykov

Štedrá večera Rómov bola v minulosti podľa Nádaskej skromná. Pozostávala z jedál zo strukovín a obilnín, ak mali mäso, tak aj to sa podávalo uvarené v strukovinách.

Slová etnologičky potvrdzuje aj Július.Postupne sa všetko mení a pomaličky budeme žiť ako majorita,“ hovorí. Spomína si, že ako dieťa mali doma na Štedrý deň ešte tradičné rómske pokrmy a Vianoce boli oveľa skromnejšie.

Keď som bol malý, mali sme stromček, ale nemali sme darčeky. Podávali sa rómske jedlá ako gója či marikľa, rómsky chlieb, z múky soli a sódy bikarbóny,“ tvrdí. Dnes na ich štedrovečernom stole nechýbajú kapor, vyprážané filé a zemiakový šalát, tak ako u väčšiny Moldavčanov.

Július však zároveň tvrdí, že hydina u nich na Vianoce nehrozí: „Počas Vianoc nejeme zvieratá, ktoré majú krídla, také u nás nenájdete.“ 

Marikľa.
Marikľa. Foto: Facebook/ Janette Maziniová Motlová

Modlia sa doma

Ozdobovanie stromčeka sa podľa etnologičky u Rómov ujalo až v polovici 20. storočia. Gruliovci stromček stavajú 22. decembra. „Večer okolo šiestej už pekne svieti,“ tvrdí Július. Oslavovať budú tento rok len v kruhu najbližších.

Pre jeho rodinu, ako zrejme aj pre všetky slovenské rodiny, je dôležité, aby boli počas sviatkov všetci spolu, boli najmä zdraví a šťastní. „Do kostola nechodíme, my sa modlíme doma pri stole,“ tvrdí a platí to podľa neho aj pre Rómov zo segregovaných oblastí. „Rómovia sú prevažne kresťania, veria v Boha, to že nechodia do kostola, nič neznamená. Hovoria si, na čo budem chodiť do kostola, je to v mojom srdci,“ priblížil Július.
 

S rodinou.
S rodinou. Foto: Archív/J.G.

Už ste čítali?