Už 27 rokov vynáša Betlehemské svetlo na Lomnický štít: Toto svetlo prežaruje aj temnotu pandémie

Bez prestávky táborili každé leto pri Plzni, kde sa skauting Anne zapísal až hlboko do srdca. „Skautské zážitky sú krásne. Všetky túry, výlety, tábory s večernými táborákmi. A nejde len o to vonkajšie, ale najmä o hodnoty. Skaut má povinnosť vykonať aspoň jeden dobrý skutok denne. Má milovať prírodu, ochraňovať ju. A to je dôležité,“ uviedla Uhrová pre Katolícke noviny. Aj keď bol po pritvrdení politických pomerov skauting zase potlačený, jeho činnosť pokračovala pod hlavičkou Zväzarmu.

Manželia a skauti

Keď sa Anna dostala do Kežmarku, spolu s manželom založili chlapčenský oddiel, ktorý dodnes nosí meno po nich - 3. zbor Aničky a Bořivoja Uhrových. Podľa spomienok bol jej manžel veľkým športovcom, miloval prírodu a každú sobotu chodil s chlapcami na dlhé túry. Bořivoj, ktorému skauti nepovedali inak ako Boreček, zomrel pred dvadsiatimi rokmi, no skauti si naňho spomínajú dodnes. Jeho hrob je dodnes miestom, kde sa skauti zídu. Stále hovoria, že sa stretnú u Borečka.

Aj keď dnes skautka Uhrová na dlhé túry nechodí, vždy si rada posedí s mladými skautmi pri táboráku. Okrem toho sa každý rok strednú v predvianočnom čase, aby spoločne vyniesli spomínané Betlehemské svetlo na Lomnický štít.

Peniazmi si hrob nevystelie

Jej druhým domovom sa po rokoch stala Svätá zem, ktorú navštívila prvýkrát ako 60-ročná. Krajina na ňu zapôsobila natoľko, že od tej chvíle každý rok dáva dohromady skautov, známych aj neznámych ľudí. Spolu odletia do Izraela, kde sú sedem dní a ona sama to všetkým zaplatí. Aj keď je na dôchodku, stále pracuje ako psychiatrička a všetky svoje ambulantné príjmy investuje práve do tejto záľuby. Sama hovorí, že peniaze si do hrobu nevezme, a takto prinesie ľuďom zážitok, na ktorý do smrti nezabudnú.

Kežmarská psychiatrička okrem skautingu a cestovania chodí do neďalekých Žakoviec, kde venuje svoj čas ľuďom bez domova. Skaut je podľa skautského desatoro verný a oddaný, je osožný a pomáha iným, je priateľom všetkých ľudí dobrej vôle. Aj toto je podľa nej spôsob, ako si stále dobíja batérie.

Zdá sa, že skauting ju bude sprevádzať až do konca života, nenašla totiž lepšiu organizáciu, ktorá by bola vhodná pre mladých i tých najstarších. Aj keď sa s ľuďmi lúči, vždy to urobí po skautsky – ľavou rukou, a teda od srdca.