Najromantickejší moment paralympiády. Nevidiacu šprintérku požiadal o ruku jej bežecký navigátor

Aj napriek tomu, že kapverdská paralympijská šprintérka Keula Pereira Semedo si z tokijských hier neprinesie medailu, domov odchádza štastná a so zásnubným prsteňom na ruke. Atlétka podľa DW šprintuje v klasifikácii T11, čo znamená, že má veľmi nízku zrakovú ostrosť až žiadne vnímanie svetla.

Medaila jej unikla o vlások, šťastie si ju našlo

Aby na trati behala bezpečne, má svojho osobného sprievodcu, Manuela Vaz da Veigu. Práve on ju po pretekoch na 200-metrovej trati, v ktorých skončila na štvrtom mieste, požiadal o ruku. „Nech tí dvaja spoločne bežia ako o život,“ poblahoželali snúbencom organizátori paralympiády.

Zrakovo postihnutá šprintérka má 32 rokov a je na svojich prvých paralympijských hrách. Ešte do zasnúbenia si myslela, že to bude aj jej posledná účasť.

Má ďalšiu motiváciu pokračovať

„Vzhľadom na svoj vek som premýšľala o tom, že s tým po Tokiu prestanem. Teraz mám ďalšiu motiváciu pokračovať, a to už navždy s ním po mojom boku,“ prezradila pre Infobae. Jej snúbenec pred novinármi vysvetlil, prečo sa rozhodol pre zásnuby na trati. „Bolo to jednoduché rozhodnutie. Atletický štadión je jej druhým domovom,“ dodal Veiga, s ktorým šprintérka tvorí pár jedenásť rokov.

Tieto zásnuby neboli počas hier v Tokiu jediné. Počas letných olympijských hier argentínsku šermiarku Mariu Belen Pérez Mauriceovú požiadal o ruku jej tréner Lucas Saucedo. Ten sa rozhodol pre originálny spôsob žiadosti. Keď šermiarka viedla pozápasový rozhovor, Saucedo stál za ňou s nápisom: „Vezmeš si ma, prosím?“. Keď uvidela nápis, vydala radostný výkrik a návrh prijala. Z Tokia tak odchádzajú rovno dva páry, ktorých čaká príprava svadobných osláv.