Pytagorovu vetu používali Babylončania dávno pred jeho narodením. Spravodlivo si ňou rozdelili pozemky

Sydney - Obsah štvorca zostrojeného nad preponou pravouhlého trojuholníka je rovný súčtu obsahov štvorcov zostrojených nad jeho odvesnami. Všetci si to dobre pamätáme! Žiaci na hodinách matematiky nemusia veriť, že Pytagorova veta má využitie v reálnom svete, ale 3 700 rokov stará hlinená tabuľa dokazuje, že ich učitelia majú pravdu. Artefakt s názvom Si.427 ukazuje, ako ju využívali na presné vykreslenie hraníc na samotnom začiatku ľudských dejín.  

Tabuľu objavili v strednom Iraku ešte v roku 1894 a viac ako storočie bola v istanbulskom múzeu. Až dnes prišiel matematiky Daniel Mansfield z Austrálie na to, aký mala tabuľa v minulosti význam. „Si.427 pochádza z obdobia starobabylonskej ríše, čo bolo 1900 až 1600 rokov pred našim letopočtom,“ prezradil Mansfield pre NewScientist.  Babylonia bola jednou z niekoľkých prekrývajúcich sa starovekých spoločností v Mezopotámii, dnešnej juhozápadnej Ázie, ktoré sa nachádzali medzi riekami Eufrat a Tigris. Na hlinenej tabuľke sa nachádza plán poľa, ktorý Babylončania rozdelili na obdĺžniky, pravé lichobežníky a pravé trojuholníky. „Tabuľka nám ukazuje geometrické detaily o pozemku, ktorý sa rozdelil po tom, ako bola časť z neho predaná,“ pokračoval s vysvetlením matematik. 

Rozdelenie pozemku na tieto tvary je podľa Mansfielda úplne presné, samotné obdĺžniky majú protiľahlé strany rovnakej dĺžky. Geodeti to dosiahli použitím Pytagorových trojíc. „Rozhodne to nie je také sofistikované ako moderná trigonometria, ale toto je základná stratégia jednoduchého riešenia zložitých problémov,“ povedal. Celá tabuľka sa riadi Pytagorovou vetou aj napriek tomu, že Pytagoras žil v rokoch 570 až 495 pred Kristom, čo je dávno potom, ako bola vyrobená tabuľka Si.427. Vďaka tomu sa staro-nový objav stal najstarším známym príkladom aplikovanej geometrie na svete. Mansfield je optimistický a verí, že aj ostatné nálezy z tohto obdobia môžu obsahovať indície o matematických technikách tejto ranej éry, vďaka čomu sa objasní pôvod geometrie.