Cestovateľ Michal navštívil svetoznámy Festival Ruží: Bulharsko je viac ako len Čierne more a lacné dovolenky
Cestovateľ Michal zbožňuje festivaly spojené s folklórom. Preto nemohol chýbať ani na svetoznámom Festivale ruží v Bulharsku. Vďaka jeho nádherným fotkám a výrečnosti vôňa ruží prenikne priamo k vám.
KAZANLAK 4. septembra - Handlovčan Michal Hertlík je cestovateľ a fotograf a najmä vášnivý lovec folklórnych festivalov po celom svete. Prednedávnom sa s nami podelil o zážitky z Južnej Ameriky - o jej krásach, ale aj nástrahách. Michal objektívom zachytil tamojších obyvateľov v pestrofarebných folklórnych odevoch, ich tradície a zvyky.
Tentokrát nás svojimi fotografiami a rozprávaním zobral do našincami takmer nepreskúmaného Údolia ruží v Bulharsku.
Najkvalitnejšie ruže sveta
„Bulharsko je oveľa viac než len Čierne more a lacné dovolenky. Bulharsko je kultúrnou perlou Balkánu, ktorá ukrýva také miesta, ktoré by ste v živote nepovedali, že tam môžu existovať,“ povedal pre Dobré noviny cestovateľ. Jedným z nich je nepochybne oblasť v centrálnej časti krajiny, nazývaná Údolie ruží. Jeho voňavým srdcom je mestečko Kazanlak.
„Nachádza sa presne v strede Bulharska, asi tri hodiny východne od hlavného mesta Sofia. Údolie leží medzi dvoma pásmi hôr – Stará Planina a Sredna Gora, ktoré ho chránia pred zimnými vetrami a vytvárajú ideálne podmienky na pestovanie najkvalitnejších ruží sveta,“ spresnil.
Za Kazanlakom aj v okolí ďalších dediniek sa rozprestierajú nekonečné ružové polia. „Žiaden záhon som nevidel jednofarebný, skrátka fialové ruže sa striedali so žltými a oranžovými, za nimi voňali biele a tmavofialové, ale nemohli chýbať ani klasické červené, bordové, či ružové. Boli ste už niekedy v reálnej rozprávke? Ja vtedy áno. Všade, kde som sa pohyboval, silno rozvoniavali ruže a svojou sladkou arómou zaplavili celé údolie,“ opisuje Michal svoje pocity.
Na jeden kilogram ružového oleja potrebujete milión ruží
Bulharsko je celosvetovo považované za krajinu ruží a olejnatá ruža je symbolom bulharskej vlasti. Táto úchvatná krajina východného Balkánu je zároveň najväčším producentom ružového oleja na svete, ktorého cena sa šplhá do závratných výšin vďaka svojej kvalite.
„Na vyprodukovanie 1 kg ružového oleja sú potrebné 3 až 4 tony lupeňov, čo predstavuje asi milión ruží. Bulharsko je svetovým lídrom v jeho výrobe, veď ročne vyprodukuje v priemere asi 2 tony, z čoho sa do sveta exportuje 95%,“ hovorí a zároveň dodáva, že práve kvôli náročnosti jeho získavania má tento vzácny olej nesmiernu hodnotu, ba dokonca kedysi ho ľudia vyvažovali zlatom.
Damašská ruža
Michal tvrdí, že tento špeciálny ružový olej sa ale neprodukuje len tak z hocijakých ruží. Ide o výnimočnú odrodu damašských ruží, ktorú Bulhari po stáročia šľachtili na svojom území a prispôsobovali tamojším podmienkam. Časom sa z damašskej ruže vyvinula celkom nová odroda – kazanlašská.
V Bulharsku sú ruže nad zlato a majú s nimi niekoľko storočnú tradíciu, od roku 1903 sa pravidelne každý rok v prvý júnový víkend organizuje miestny Festival ruží v mestečku Kazanlak, na počesť krásy a vznešenosti týchto magických kvetov. „Keďže vyhľadávam tradičné festivaly spojené s folklórom danej krajiny, túto veľkolepú udalosť som si nemohol nechať ujsť,“ hovorí.
Žiadne stroje, ale poctivé ručné zbieranie
Ružový festival v Kazanlaku trvá 3 dni. Podľa cestovateľových slov je jednou z najlepších folklórnych udalostí v Bulharsku, pretože stelesňuje tradície, zvyky, obyčaje, históriu, folklór a emócie.
Jednou z prvých ranných aktivít festivalového dňa je rituálne zbieranie ruží, ktoré Bulhari nazývajú Rosober. „Každý rok sa v Bulharsku zozbiera priemerne 7,8 - 8,5 tisíc ton ruží, pričom celkový zber trvá iba 20 - 25 dní od polovice mája do polovice júna. Na prácu je potrebných vyše 2 000 ľudí, pretože všetky ruže musia byť ručne odtrhnuté a opatrne po jednej uložené do košíkov,“ opisuje Michal a zároveň dodáva, že s trhaním sa začína už o štvrtej ráno a končí sa o desiatej doobeda, respektíve kým sa na ružiach trblieta ranná rosa, lebo vtedy je výražnosť oleja najvyššia. „Farba by mala byť čerstvá a nemali by byť úplne rozkvitnuté, aby sa čo najviac zachovala ich vôňa a vlhkosť,“ dovysvetlil.
Michal ďalej opisuje: „Bulharské žienky v krásnych tradičných krojoch si za uško dajú jednu ružičku a popri spievaní tradičných piesní trhajú lupene ruží.“ Tie následne cez deň používajú na to, aby ich rozhadzovali všade po uliciach mesta počas sprievodu. Z ružových polí sa práve tam presúva ťažisko festivalu. „Totálne všetko je posiate lupeňmi ruží, čo som v živote ešte nikde nevidel, bol to pre mňa zážitok. Doslova som si rozprávkovo užíval brázdenie kazanlašskými ulicami a vyhadzovanie ružových lupeňov vysoko do vetra, niečo ako keď sa v októbri prechádzam pomedzi popadané lístie.“
Kvet, ktorý si podmanil celý svet
Podla Michala by to nebol pravý festival, keby nemal svoju vedúcu osobnosť. „V prípade Festivalu ruží, kto iný by mal byť jeho tvárou, než mladé a krásne bulharské dievča?“ Pýta sa a dodáva, že jednou z top udalostí, na ktorú všetci účastníci festivalu netrpezlivo čakajú, je vidieť novozvolenú Kráľovnú ruží, ktorá reprezentuje daný ročník festivalu a je jeho živou tvárou. „Je to akoby folklórna Miss Bulharska,“ dopĺňa.
„Tak jednoduchý, ale zato krásny kvet, akým ruža bezpochyby je, si dokázal podmaniť celé Bulharsko. A nielen túto balkánsku krajinu, ale prakticky celý svet. Festival ruží je jediná svetoznáma folklórna udalosť svojho druhu, ktorú sa určite oplatí minimálne raz za život osobne navštíviť a vnímať našimi zmyslami všetko to ružové naokolo. Festival je jednoducho úžasný zážitok, po ktorom sa každému bude o ružiach aj snívať, teda možno konečne raz v živote bude mať doslova na ružiach ustlané,“ uzatvára cestovateľ.