Rodáčka z Krupiny v USA začínala ako au-pair, dnes kandiduje do Kongresu: Americký sen je len pre ľudí s privilégiami
Monika Hanigovská
Monika Hanigovská

Rodáčka z Krupiny v USA začínala ako au-pair, dnes kandiduje do Kongresu: Americký sen je len pre ľudí s privilégiami

Veľmi si cení Slovensko a ľudí, vďaka ktorým rástla. To bol podľa nej impulz, prečo nateraz môže kandidovať do amerického Kongresu, kde tvoria ženy len necelých 25 %.

Eva Putzová kandiduje do amerického Kongresu. — Foto: archív Eva Putzová, Instagram/evaputzova

ARIZONA 1. augusta – Eva Putzová patrí k ženám, ktoré sa vo svete nestratia a ustoja aj tie náročnejšie situácie. Napriek tomu, že odišla zo Slovenska do Spojených štátov, kde žila najprv v malom meste ako emigrantka a musela sa popasovať s pracovnými pozíciami rodených Američanov, neurobila krok vzad a vytrvala.

Dnes kandiduje do amerického Kongresu a Dobrým novinám poskytla rozhovor pred demokratickými primárkami, ktoré sa budú konať 4. augusta 2020. V rozhovore nám umožnila nahliadnuť aj do niekoľkých zaujímavých tém, ktorými aktuálne žijú nielen Spojené štáty, ale aj svet. Predstavujeme vám Evu Putzovú, ktorá v štáte Arizona kandiduje za Demokratickú stranu a pre ktorú to nie je prvá politická skúsenosť v Amerike. Rodáčka z Krupiny si získala politickú dôveru ľudí a občanov už v roku 2017, keď sa dostala do mestskej rady mesta Flagstaff.

„Pracovné možnosti, ktoré ponúkajú Spojené štáty, sa môžu zdať lákavé a platovo dobre ohodnotené. Ale takzvaný „americký sen“ berie do úvahy len ľudí so špecifickým typom osobnosti, zázemia, názorov a privilégií. Pre niekoho môže byť veľmi ťažké pochopiť, ako systematická nespravodlivosť v Amerike bráni svojim vlastným občanom v ceste za ich snami. Preto si veľmi cením všetko to, čo mi Slovensko dalo a uvedomujem si, že by som nikdy nemohla kandidovať do Kongresu nebyť všetkého toho úsilia a podpory, ktorého sa mi od Slovákov počas mojich študijných rokov dostalo,“ prezrádza Eva Putzová, ktorá sa nateraz najviac venuje svojej politickej kampani, no keď má čas, snaží sa zabehnúť aspoň 8 kilometrov do neďalekého Grand Canyonu alebo do Sedony.

V rozhovore s Evou Putzovou sa dozviete:

  • prečo odišla do Ameriky,
  • ako vnímajú Američania rodáčku z Krupiny, Evu Putzovú,
  • ako bojovať proti tým, ktorí spochybňujú ženské postavenie v politike,
  • či je rozdiel medzi slovenským a americkým voličom,
  • aké budú jej najväčšie priority v prípade, že uspeje,
  • či rozmýšľala nad tým, že by vstúpila do slovenskej politiky,
  • čo si myslí o americkom sne.

Kedy ste odišli do Ameriky a čo vás k tomu viedlo?

Po skončení vysokej školy (Ekonomická univerzita v Bratislave -poz.red.) som si dala ročnú pauzu a odišla som robiť aupairku do Ashevillu, mesta v Severnej Karolíne, kde som sa spoznala s teraz už bývalým partnerom. V roku 2000 sme sa spolu presťahovali do Arizony. V podstate sme tak urobili z praktických dôvodov, moja znalosť angličtiny a jeho študentská pôžička, takpovediac, rozhodli za nás.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Eva Putzova (@evaputzova),

Spomínate si na svoju prvú prácu v Arizone?

Pre mňa ako emigrantku v malom meste bolo celkom náročné nájsť si prácu. Zatiaľ, čo moji spolužiaci z vysokej školy v Bratislave mali mnoho kariérnych príležitostí vďaka relatívne vysokému dopytu po absolventoch s ekonomickým zameraním, ja, hoci som mala magisterský titul, no žiadne reálne pracovné skúsenosti, som musela doslova súperiť o pracovné pozície s rodenými Američanmi. Dodnes ľudia prezývajú mesto Flagstaff „Chudoba s výhľadom“ - je to síce krásne miesto, no nájsť si tu prácu je naozaj ťažké. Obzvlášť náročné je to pre pracujúce páry, ktoré sú často nútené z tohto dôvodu mesto opustiť. Počas dvoch rokov som absolvovala stáž, kde som pracovala v oblasti geografických informačných systémov pre mesto Flagstaff a Coconino County (okres v štáte Arizona). Táto práca ma však profesijne nikam neposúvala, čo bolo pre mňa v tom čase dosť frustrujúce.

Eva Putzová kandiduje v Arizone.
Eva Putzová kandiduje v Arizone. Foto: Eva Putzová

Svoju profesionálnu kariéru ste začali v sektore obnoviteľných zdrojov energie v roku 2003. Môžete nám o tom povedať viac?

Moja prvá skutočná pracovná skúsenosť nebola zrovna úžasná  - pracovala som ako recepčná v najväčšej továrni na výrobu malých veterných turbín, ktoré do dnešného dňa môžete nájsť aj na Slovensku (samotná továreň už ale nefunguje). Spomínam si, ako som telefonovala s dodávateľom z Texasu, ktorý mi povedal, že rozprávam, ako keby som mala v ústach horúci zemiak. Tento nie veľmi príjemný zážitok mi navždy utkvel v pamäti. Neskôr si vedenie všimlo môj potenciál a dostala som na starosť prieskum trhu a komunikáciu s klientmi. Takmer o rok na to som vzala pozíciu na Univerzite v severnej Arizone (Northern Arizona University), kde som pôsobila 14 rokov a dostala možnosť profesijne rásť.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Eva Putzova (@evaputzova),

Čo vás viedlo k tomu, že ste sa začali zaujímať o veci verejné natoľko, až ste sa ocitli na kandidátke do amerického kongresu?

Už ako dieťa a tínedžerka na Slovensku som organizovala rôzne školské podujatia. Myslím si, že najväčšiu zásluhu na tom majú moji rodičia, ktorí ma v mojich aktivitách najviac ovplyvnili. Otec zaujal v roku 1989 post okresného predsedu Demokratickej strany a mama sa stala šéfkou miestnych učiteľských odborov. Tieto udalosti ovplyvnili moje politické cítenie a prehĺbili záujem o spoločenské dianie. Po ekonomickej kríze v roku 2008 bolo jasné, že americkí lídri opäť raz podali záchrannú ruku korporáciám, zatiaľ čo obyčajní ľudia z tejto „finančnej injekcie“ profitovali len okrajovo, čo malo za následok nárast príjmovej nerovnosti.

V roku  2008 som sa pridala k miestnej neziskovej organizácii Friends of Flagstaff's Future, ktorá sa zaoberá najmä environmentálnymi, spoločenskými a hospodárskymi problémami. Ako predsedkyňa jej predstavenstva som sa dôverne oboznámila s miestnymi problémami, ktoré boli dôvodom, prečo som sa neskôr rozhodla kandidovať na post členky mestskej rady vo Flagstaffe. Čím viac sa môj život točil okolo politiky, tým viac mi bolo jasné, že musím hájiť nielen záujmy ľudí a planéty, ale najmä zmeniť pravidlá politiky ako takej. Práve preto som sa rozhodla kandidovať do Kongresu.

Eva Putzová si veľmi si cení Slovensko a ľudí, vďaka ktorým rástla.
Eva Putzová si veľmi si cení Slovensko a ľudí, vďaka ktorým rástla. Foto: Eva Putzová

V roku 2014 ste získali takú dôveru, že ste sa v 75-tisícovom meste Flagstaff dostali do mestskej rady tamojšieho mesta. Stretli ste sa niekdy s názorom, že žena z Československa môže neuspieť?

Počas kampane do mestskej rady som sa stretla s názormi, že Flagstaff by si nikdy nezvolil takú progresívnu kandidátku, no nakoniec sa ukázalo, že tí, čo to hovorili, sa mýlili. Možno za tým stáli predsudky voči imigrantke, ale to sú len moje dohady. Rodičia mi odmalička dodávali sebaistotu, a preto ma veľmi netrápilo, čo odo mňa ostatní očakávajú.

Ako vás vôbec vnímajú Američania?

To sa musíte spýtať ich (úsmev -poz.red.) A teraz vážne - myslím si, že niektorých zvykne moja priamosť a politická odvaha, ako to nazývam, vystrašiť a prekvapiť. Iní mi držia palce a tešia sa z predstavy, že budú mať členku Kongresu, ktorá nehľadí na korporátne záujmy, ale upriamuje pozornosť na ochranu klímy, plošnú zdravotnú starostlivosť, imigráciu a ukončenie pretrvávajúcich vojenských konfliktov.

Aj dodnes sa nájdu ľudia, ktorí spochybňujú ženské postavenie a deje sa to aj v politike. Ako proti tomu bojovať?

Dá sa proti tomu bojovať tak, že ženy budeme podporovať, nech už je to pri kandidatúre do verejných funkcií, dobrovoľne sa zúčastňovať prípravných kampaní a poskytovať im počas kampane finančnú a profesionálnu pomoc. Rodičia a školský systém zohrávajú pri formovaní záujmov detí, a teda aj dievčat, veľkú rolu a mali by dbať na to, aby z nich vyrástli sebavedomé, kompetentné, odhodlané a asertívne bytosti.

Podľa vás je v politike stále málo žien?

Nie je to len môj názor, je to fakt. V Americkom Kongrese tvoria ženy necelých 25 %. Slovenský parlament je na tom s niečo vyše 21 % ešte horšie.

Demokratickými primárky už onedlho odštartujú.
Demokratickými primárky odštartujú už onedlho. Foto: TASR/AP

V prípade zvolenia, aké budú vaše najväčšie priority?

Najväčšou výzvou, ktorá zároveň ďaleko presahuje hranice politiky, je klimatická zmena. USA v tejto oblasti nielenže nejdú ostatným krajinám príkladom, ale sú druhým najväčším producentom CO2 na svete. Je nevyhnutné, aby sme rozumne reorganizovali hospodárstvo a vyhli sa používaniu fosílnych palív. USA majú dostatočnú hospodársku silu a morálnu zodpovednosť voči zvyšku sveta na to, aby mohli bezodkladne konať. Koniec koncov, nachádzame sa na bode zlomu.

Ďalšie body, ktorým by som sa chcela venovať, je problematika miestneho zdravotníckeho systému - ľudia často platia za poskytnutie zdravotnej pomoci závratné sumy. Taktiež je potrebné vytvoriť oveľa humanitárnejší prístup k imigračnej politike, investovať do domorodých komunít, a tiež ukončiť ničivé vojnové konfliktov pretrvávajúce na Blízkom Východe. Rovnako je pre mňa dôležité zreformovať zahraničnú politiku USA.

Vidíte rozdiel alebo podobnosť medzi slovenským a americkým voličom a medzi slovenskou a americkou politikou?

Jednoznačne. Ľudia sú všade viac-menej rovnakí. V podstate chcú všetci žiť v pokoji a finančnej istote, mať stabilnú prácu a žiť v krajine  s funkčným zdravotníckym a školským systémom. Chcú žiť vo svete plnom možností - ako pre seba, tak aj pre svoje deti, trápi ich nespravodlivosť. V oboch krajinách sme dokonca schopní voliť proti svojim vlastným záujmom - fenomén známy ako „Last place Aversion Paradox“. Rozdiel je v tom, ako je naše politické prostredie organizované z právneho hľadiska a taktiež v politickej kultúre a systémoch: na jednej strane politicky plurálne Slovensko s nie celkom stabilným systémom viacerých strán a na druhej USA, so systémom založeným na dvoch silných stranách zväčša financovaných korporátnymi elitami. Pokiaľ ide o USA, momentálne sme svedkami veľkých politických zmien, keď sa dostáva do popredia nová generácia žien - líderiek, ľudia odlišnej farby pleti, príslušníci LGBTQ+ komunity a mladí aktivisti.

Rodáčku z Krupiny získala politickú dôveru už  v roku 2017, keď sa dostala do mestskej rady mesta Flagstaff.
Rodáčka z Krupiny získala politickú dôveru už v roku 2017, keď sa dostala do mestskej rady mesta Flagstaff. Foto: Eva Putzová

Stretávate sa so slovenskou alebo českou komunitou? Aké nálady v nej panujú?

Flagstaff je relatívne malé mesto, má 75 000 obyvateľov a len málo z nich pochádza z bývalého Československa. Poznám snáď každého z nich, no musím sa priznať, že za posledných 18 mesiacov, počas ktorých prebiehala moja kampaň, som musela isté veci posunúť na druhú koľaj a nemala som toľko príležitostí sa s nimi stretávať ako kedysi. Viem však, že ma v kandidatúre podporujú a to ma veľmi teší.

Rozmýšľali ste niekedy nad tým, že by ste možno raz vstúpili do slovenskej politiky?

Ak by som sa vrátila na Slovensko, určite by som sa nejakým spôsobom v politike angažovala. Všimla som si, že veľa ľudí považuje politiku za špinavú hru, lebo sa k nim neustále dostávajú správy o korupcii, prevládajúcom narcisizme, či dokonca o neschopnosti politikov. Pre mňa sú však politika a legislatívna činnosť nesmierne dôležité, keďže ovplyvňujú každý aspekt nášho života. Byť súčasťou politického diania pre mňa znamená chcieť pretvárať našu spoločnosť tak, aby bola spravodlivá, demokratická, štedrá, starostlivá, zdravá a inkluzívna.

Máte vzor v americkej a slovenskej, prípadne v česko-slovenskej politickej sfére?

Keďže som jednou z tých, ktorých ovplyvnili udalosti Nežnej revolúcie z roku 1989, za svoj politický vzor považujem Václava Havla, a to najmä pre jeho chápanie zmyslu politických strán. V jeho ponímaní majú byť politické strany akousi intelektuálnou základňou, ktorá slúži politikom ako priestor na vylepšovanie politických návrhov, no bez priamej účasti na štátnej moci, keďže práve tá vedie k byrokracii, korupcii a nedemokratickým postupom.

Z novších členov Kongresu Spojených štátov obdivujem Alexandriu Ocasio-Cortézovú, Ayannu Pressleyovú, Ilhan Omarovú, Rashidu Talibovú, Ro Khanna a Pramilu Jaypalovú. Predstavujú generáciu odvážnych lídrov s ambicióznou víziou pre budúcnosť našej krajiny. Neboja sa čeliť nenávistným komentárom a hája a zavádzajú právne predpisy, ktoré dávajú do popredia záujmy ľudí.

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Eva Putzova (@evaputzova),

Čomu sa teraz aktuálne venujete?

Na jar som presedlala z pozície národnej riaditeľky v oblasti komunikácie a technológií v neziskovej organizácii ROC (Restaurant Opportunities Centers United), aby som sa naplno mohla venovať kampani. Ak sa nám bude dariť v primárkach 4.8., budem mať len necelé tri mesiace do všeobecných volieb. Mám za sebou tri úspešné kampane, takže zostávam prezieravo optimistická. Ak sa to nepodarí, tak budem rozmýšľať, čo ďalej a určite príde nejaká zaujímavá ponuka, ktorá ma bude inšpirovať.

Na ženskej konferencii v Arizone ste si prevzali ocenenie, cenu Arizona Woman of  Vision a v roku 2017 cenu Eleanor Roosevelt, za čo to bolo?

ilustračné foto
ilustračné foto Foto: TASR/AP

Obe ocenenia odrážajú môj záujem o pretváranie verejného poriadku a prínos pre obyvateľov Flagstaffu. Cenu Eleanor Rooseveltovej som obdržala za vedúcu pozíciu v občianskej iniciatíve, vďaka ktorej sa nám podarilo zdvihnúť minimálnu mzdu vo Flagstaffe na 15 dolárov na hodinu a pomohli sme tak k zlepšeniu životnej situácie pracujúcich rodín v jednom z najdrahších malých miest v krajine.

Bol to James Truslow Adams, kto vytvoril termín americký sen. Čo pre vás znamená?

Pracovné možnosti, ktoré ponúkajú Spojené štáty, sa môžu zdať lákavé a platovo dobre ohodnotené. Ale takzvaný „americký sen“ berie do úvahy len ľudí so špecifickým typom osobnosti, zázemia, názorov, a privilégií. Pre niekoho môže byť veľmi ťažké pochopiť, ako systematická nespravodlivosť v Amerike bráni svojim vlastným občanom v ceste za svojimi snami. Preto si veľmi cením všetko to, čo mi Slovensko dalo a uvedomujem si, že by som nikdy nemohla kandidovať do Kongresu nebyť všetkého toho úsilia a podpory, ktorých sa mi od Slovákov počas mojich študijných rokov dostalo.

Už ste čítali?

Rasťo navštívil Severnú Kóreu: Hoci je to najkrutejší režim,…

Ľudia majú svojich diktátorov za bohov, ženy si môžu vybrať z 18 účesov,…

Lucie pečie hotové majstrovské diela: Na začiatku som bojovala,…

Je mladá, krásna a úspešná. Na konte má viacero…

Jej mladšia dcéra vyhrala MasterChef, staršia má detskú mozgovú…

Zdravotný stav Paulínky denne núti jej rodičov riešiť inkontinenciu,…

Vnuk Slováka z ikonickej fotky: Že je dedo slávny, sme zistili,…

Starý otec, Gusti Popovič prebýva v rodine maliara Ivana Popoviča naďalej. Napriek…

Kaštieľ Betliar odhalil ďalšie dobre ukryté tajomstvo: Reštaurátori…

Moderné technológie reštaurátorom umožňujú objavovať nové…

Bývalý skinhead z Prešova si vzal Rómku: Dnes sa bojím o naše…

Prešovčan Gabi bol zarytým skinheadom. Keď sa odsťahoval od partie do Anglicka,…

Slovenka najprv v USA upratovala domy, teraz hviezdi pred kamerami:…

Sny si plní v samotnej mekke filmu. Aj keď stále bojuje, robí naplno…

Marek 13 rokov tvorí pár s Rómkou: Keď to zistili kamaráti,…

Odhovárali ich. Vraj ju chce ten „gadžo“ len využiť, a potom ju odkopne.…