Sudca: Komunikácia kolegov s Kočnerom ma zarazila. Ak je to všetko pravda, situácia je tragická
Komunikácia kolegov sudcov s obžalovaným Marianom Kočnerom Jána Hrubalu zarazila. Ak sa preukáže pravda, realita na súdoch je naozaj tragická, tvrdí v relácii KRIŽOVATKY s Mariánom Balázsom predseda senátu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, ktorý priznal aj to, že po ukončení obdobia „harabinizmu“ sa v súdnictve dá slobodnejšie komunikovať.
BRATISLAVA 16. februára – Z právneho hľadiska je postavenie slovenských súdov v súlade s modernou demokratickou spoločnosťou. Dôvera občanov v justíciu je však veľmi nízka. Prečo je to tak? Nízka dôvera v súdnictvo je ešte viac nahlodávaná informáciami, ktoré sa na povrch dostali počas posledných týždňov, ako je napríklad komunikácia Mariana Kočnera s niektorými sudcami či podozrenia z korupcie. Sudcu Jána Hrubalu množstvo týchto informácií prekvapilo. „Ak sa preukáže pravdivosť týchto informácií, úprimne povedané, mňa to tiež zarazilo,“ priznáva pre portál Dobré noviny.
Sudca by podľa neho mal mať zatvorené oči aj uši pred tlakmi verejnej mienky a byť nezávislý vo svojom rozhodovaní. „Pevne verím, že aj verejnosť zaznamenala ohlasy sudcov, ktorí veľmi zdôraznili, že ak je pravdou to, čo sa v médiách prezentuje, tak je to veľmi, veľmi zlé až tragické a je potrebné podniknúť kroky k náprave,“ pripomína.
Situácia sa po Harabinovi zlepšila
Predseda senátu ŠTS spomína aj na obdobie tzv. „Piatich viet“, keď v roku 2009 116 sudcov vrátane Hrubalu podpísalo vyhlásenie, v ktorom kritizovali rastúce negatívne trendy vo vtedajšej justícii. Pripomína, že novinári to nazývajú aj obdobím „harabinizmu“ a malo veľmi zvláštne špecifiká a konzekvencie pre sudcov, ktorí chceli robiť svoju prácu nezávisle.
„Nerád používam hodnotiace súdy, ktoré nie sú založené na faktoch, ale tu si trúfnem povedať, že práve on (Štefan Harabin, pozn. redakcie) je dôkazom toho, že politiku vnášal do justície a svojich názorových oponentov doslova tyranizoval,“ hovorí o bývalom ministrovi spravodlivosti Štefanovi Harabinovi.
„Dnešný právny stav je skoro vzorový pre európske štáty. Z hľadiska zakotvenia sudcovskej samosprávy máme súdnu radu, napriek tomu tá dôvera v justíciu je nie veľmi vysoká,“ povedal. Tvrdí však, že mnohé sa odvtedy napravilo napríklad aj z hľadiska legislatívy – zakotvili sa princípy, ktoré umožňujú kontrolu justície v primeranej miere sudcom, politikom a verejnosti. Zmenila sa aj atmosféra, podľa Hrubalu je možné slobodnejšie diskutovať o problémoch oproti obdobiu Harabina.
Mali by sme lepšie komunikovať, uznáva
Hrubala hovorí, že mnohí sudcovia majú výhrady voči tomu, ako sa informuje o práci justície. „Novinári často zjednodušujú viaceré postupy, ktoré sú predpísané zákonom. Mnohí z nich tomu nerozumejú,“ hovorí a dodáva, že súdnictvo často za veci, o ktorých sa hovorí, že sa nestíhajú, nemôže. Hrubala však vysvetľuje, že nemá problém s kritikou namierenou na sudcov. „My sami, sudcovia, sa možno málo venujeme tomu, aby sme procesy vysvetľovali a poskytovali verejnosti spätné väzby,“ uznáva.
Súhlasí, že súdy by mohli po ukončení prípadov informovať verejnosť lepšie. „Sudcovia nie sú ‚media stars‘, nemali by sa pasovať do tejto role. Ale myslím si, že niet dôvodu – najmä po mediálne sledovaných kauzách – aj zo strany sudcu, možno v spolupráci s hovorcom súdu, urobiť vysvetľovacie sedenie, kde sa novinárom umožní klásť otázky, a vysvetliť, prečo v tejto veci došlo k oslobodzujúcemu rozsudku, prečo k odsudzujúcemu a podobne,“ povedal.
Na druhej strane pripomína, že médiá majú obmedzený priestor, v ktorom môžu prípad vysvetliť, a sudcovia sa často boja zostríhania ich vyjadrení.
Sudca by mal vedieť ustáť a vysvetliť pochybnosti
Vyjadril sa aj ku kritike sudcu Štefana Tomašovského, ktorý mal v kauze Glance House rozhodnúť v prospech ľudí Mariana Kočnera. Nedovolí si komentovať jeho rozhodnutie, zároveň však upozorňuje: „Mimochodom, to samo o sebe nemôže byť pochybenie, pretože aj Marian Kočner a všetci ostatní ľudia majú nárok na nezávislý a zákonný proces.“
Myslí si však, že ak existuje pochybnosť, sudca by to mal ustáť a vedieť vysvetliť: „Môj názor je napríklad zverejnením rozhodnutia. Lebo za rozhodnutie, ako sudca posúdi vec, pokiaľ nie je v predpísanom konaní vyhlásené za protiprávne a sudca nie je napríklad v disciplinárnom konaní postihnutý, samo o sebe to nemôže mať negatívne následky pre toho sudcu.“
O ješitnosti niektorých sudcov a mediálnom lynči
Hrubala tvrdí, že treba popracovať na „znormálnení atmosféry". „Za to považujem aj prekonanie takej ješitnosti sudcov a predstaviteľov časti justície, ktorí často pôsobia ako odborárska organizácia. Dovolím si v tomto kritizovať aj Združenie sudcov Slovenska, ktoré nevidí nič iné len záujmy sudcov. Hoci, samozrejme, naše záujmy sú v mnohom oprávnené,“ tvrdí predseda senátu ŠTS.
„Ja by som skôr investoval námahu do komunikácie do vnútrastavu a vysvetľovania verejnosti toho, že ‚Moment, my máme nezávislú justíciu. Mediálny tlak a lynč nie sú súčasťou práva na spravodlivý proces. Súčasťou práva na spravodlivý proces je kladenie všetkých záujmov na váhy spravodlivosti‘. To, že sa niekto volá tak alebo onak, to ešte nezakladá jeho vinu,“ upozorňuje.
Ako tvrdí na záver, zázračné riešenia neexistujú. „Vždy ide o komplex viacerých opatrení, ale v každom prípade netreba rezignovať na komunikáciu s verejnosťou. Možno chyba je aj na našej strane, že niektoré veci vysvetľujeme nedostatočne.“ uzatvára Ján Hrubala.
Viac sa dozviete v priloženom videorozhovore.
