Na východe na Vianoce vymetali duchov a svetlá zapínali až po večeri
Vinšovať svojej rodine na vianočné sviatky chodí 64-ročná Janka Kiseľová z Gelnice dodnes.
Gelnica/Žakarovce 23. decembra (TASR) – Vinšovať svojej rodine na vianočné sviatky chodí 64-ročná Janka Kiseľová z Gelnice dodnes. Ako hovorí, mnoho piesní pozná aj vďaka tomu, že je súčasťou speváckej skupiny Gelničanka, ktorú aj vedie.
Pamätá si na viacero zvykov, ktoré doma v Žakarovciach, odkiaľ pochádza, dodržiavali. Počas Štedrého dňa napríklad mohli zapnúť svetlo až po večeri, predtým jej mama ešte „vymetala duchov". Otec zas po sviatkoch vyrobil z vianočného stromčeka habarku.
„My sme na Vianoce, na Viliju nikdy nemali šalát a rezne. Cez deň sme jedli rohy (závin, pozn. TASR), čo mama napiekla deň vopred. A lokšu sme mali," povedala s tým, inde je toto jedlo známe aj ako bobaľky. Ona ich však robí z rožkov.
Ako hovorí, na Štedrý deň nemohli mať zapnuté svetlo až do večere. „Keď sme ešte nemali zasvietené, moja mama zobrala metlu a akože zlých duchov vyháňala. Ale ona kričala „šicke blichy von" a tak s metlou lietala a otvorila dvere. Potom sme sa pomodlili, dali sme si oblátky s medom aj tú lokšu," povedala Kiseľová.
Sviečku podľa jej slov pri večeri zapálenú mať mohli, svetlá až neskôr. „Po večeri sa všetko rozsvietilo," dodala s tým, že darčekom bolo, keď jej mama dala pod stromček nejakú čokoládu.
Keď sa večer 24. decembra najedli, spolu s rovesníkmi z najbližšej rodiny chodievali vinšovať. Tento zvyk dodržiava. „Idem k neteri, tam vojdem do chodby, niekedy aj pred dverami a hovorím: „Poď mi pomôcť (spievať, pozn. TASR)". U dcéry každý rok v chodbe spievam. V paneláku to počuť," spresnila.
Po vinšovaní tradične chodievali na polnočnú omšu, po ktorej už boli doma pripravené klobásy, údené mäso a iné. „S chlebom sme to v noci jedli," dodala Kiseľová.
Ako ďalej spomína, jej otec vždy zo stromčeka po Vianociach vyrobil habarku. „My sme to volali mutefka. Z veľkého sme mali takú napríklad na vyváranie. Z menšieho na nejakú omáčku a také maličké na griščok – krupicu," povedala, s tým, že sa vždy zišli, cez rok sa totiž zvykli opotrebovať, respektíve polámať.
