Manželka legendárneho Supermana by mohla učiť svet, čo je to láska: Bez nej by nedokázal bojovať
Jeho manželka sľúbila pri oltári, že pri ňom bude stáť aj v zdraví a aj v chorobe. Tento sľub nikdy neporušila a aj po jeho smrti sa vyjadrila, že ho bude navždy milovať.
NEW YORK 10. október - Americký herec Christopher Reeve je celosvetovo známy najmä ako predstaviteľ filmového Supermana zo série filmov zo 70. a 80. rokov 20. storočia. Napriek tomu, že si úlohu supermuža zahral dokopy štyrikrát, dokázal sa vymaniť zo škatuľky svalovca v priliehavom trikote a úspešne stvárnil aj iné filmové úlohy. Za herecký výkon v televíznej dráme Rear Window (Zadné okno, 1998) bol nominovaný na Zlatý glóbus (1999). Herec sa narodil 25. septembra 1952 v americkom New Yorku ako potomok profesora a novinárky. Od detstva sa aktívne venoval divadlu, hre na klavír a zborovému spevu. Po skončení štúdií anglickej literatúry a hudobnej vedy na Cornell University absolvoval hereckú prípravu na prestížnej umeleckej škole Juilliard School v New Yorku.
Filmovú hviezdu svetového formátu učinila z herca postava komixového hrdinu v snímke Superman
Za jeho stvárnenie získal herec v roku 1979 cenu Britskej akadémie filmového a televízneho umenia. Úlohu nebojácneho a ušľachtilého siláka z vesmíru, ktorý pomáha na Zemi obhajovať spravodlivosť a ujednávať poriadok, si herec zopakoval aj vo filmoch Superman II (1980), Superman III (1983) a Superman IV: The Quest for Peace (1987).
Ani napriek ťažkému osudu sa nevzdával. Natáčal filmy aj keď bol pripútaný k vozíčku
Od roku 1995 bol Christopher po tragickom páde z koňa pripútaný na invalidný vozík. Už tri roky po osudnej jazdeckej nehode sa však vrátil k nakrúcaniu filmov, a to nielen ako herec, ale aj ako režisér. Za kreáciu muža pripútaného k vozíčku, v televíznom remaku slávneho filmu Alfreda Hitchcocka Rear Window (Pohľad z okna, 1998), dostal ocenenie Screen Actors Guild Award za najlepší herecký výkon v televíznom filme alebo miniseriáli. Z filmografie angažovaného herca, ktorý sa neskôr pohrával s myšlienkou na samovraždu, aby neskôr nepretržite bojoval s trpkým osudom a neustále veril v uzdravenie, treba spomenúť viacero filmov: napríklad Somewhere in Time (kedysi dávno, 1980), The Aviator (Pilotov návrat, 1985), The Remains of the Day (Súmrak dňa, 1993) alebo Village of the Damned (Mesto prekliatych, 1995). Zahral si aj v televíznej romantickej dráme Anna Karenina (1985) v hlavnej úlohe s očarujúcou Jacqueline Bissetovou, v trileri Mortal Sins (Smrteľný hriech, 1992) alebo v dráme Morning Glory (1993).
Jeho najväčšou oporou bola jeho manželka. Dana svoj manželský sľub dodržala
Hollywood má na svedomí mnohé šťastné manželstvá, ale láska medzi Christopherom a Danou je najvzácnejšou z nich. Aj napriek ťažkému osudu zostali spolu až do konca a podporovali sa, aj keď im už nikto nedával šancu. Herec prvýkrát uvidel Danu na jednom kabarete, kde spievala. Hneď ju oslovil, no ona si nebola istá, či chce ísť na rande s filmovou hviezdou. Nakoniec súhlasila a vzišla z toho osudová láska. O pár rokov neskôr sa vzali a sľúbili si, že budú žiť spolu v zdraví aj chorobe. A to dvojica aj dodržala.
Len tri roky po svadbe prežil Christopher nehodu a zostal pripútaný na invalidný vozíček. Herec zostal taký zdrvený, že najprv nechcel ani bojovať o život. Manželke povedal, že to tak bude lepšie pre každého. Ona sa ho ale nevzdala a poprosila ho, nech vydrží ešte pár rokov a uvidí, či zaberie liečba. „Keď je to v skutočnosti tá osoba, ktorú miluješ, osoba, ktorú poznáš a nemá žiadne poškodenie mozgu. Je to on. Je to človek, ktorého milujem, bez ohľadu na to, v akom je stave," povedala jeho manželka. Po 12 rokoch s ním ale predsa len musela rozlúčiť. „Sľúbila som Chrisovi, keď sme sa vzali, že ho budem milovať, a budem s ním v chorobe a v zdraví. Myslela som to vážne. Je tu ale ďalší sľub, ktorý musím dnes porušiť. Sľúbila som, že ho budem milovať, až kým nás smrť nerozdelí. A to nedokážem splniť. Pretože ho budem milovať navždy," povedala Dana po jeho smrti. Niet pochýb, že ich láska bola jedinečná.
Po nehode podporoval výskum v oblasti kmeňových buniek
O svojom živote napísal Christopher Reeve dve knihy, obe sa stali bestsellermi. Po nehode, ktorá ho postretla, využíval svoje slávne meno na to, aby upozornil na problémy ľudí so zraneniami chrbtice a na podporu výskumu v oblasti kmeňových buniek. V roku 1999 sa stal predsedom nadácie neziskovej organizácie Paralysis Foundation a loboval u najvyšších predstaviteľov politiky, aby získal pre ciele nadácie čo najviac financií. Posledné roky bol Christopher pre mnohých stelesnením nezlomnej sily a nádeje. Zomrel 10. októbra 2004 v rodnom New Yorku na zástavu srdca.
