Dobré noviny
Psychologička: Rodičia dieťaťu radšej prisúdia poruchu, ako by mali zmeniť svoju zlú výchovu
Lenka Miškolciová
Lenka Miškolciová

Psychologička: Rodičia dieťaťu radšej prisúdia poruchu, ako by mali zmeniť svoju zlú výchovu

Chlapcom chýbajú mužské vzory, rodičia neradi menia svoje výchovné postupy, muži sa boja osamostatniť a najčastejšia príčina rozvodov nikoho neprekvapí. So školskou psychologičkou Gabrielou Herényiovou sme sa rozprávali o výchove detí a o tom, ako ju robiť správne a ako ju určite nerobiť.

BRATISLAVA 18. marca - Téma výchovy detí medzi ľuďmi rezonuje odjakživa a pravdepodobne aj vždy rezonovať bude. O správnej výchove sa toho popísalo mnoho a rodičia možno majú často problém zorientovať sa v tom, aký je teda vlastne ten „dobrý“ výchovný postup. Dobré noviny si preto do štúdia zavolali uznávanú školskú psychologičku doktorku Gabrielu Herényiovú z Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá nám na niektoré základné otázky ohľadom výchovy chlapcov aj dievčat odpovedala.

Najväčším dnešným problémom mužov je chýbajúci otec počas dospievania

Už dávno neplatí, že chlapci neplačú. Výchova chlapcov a dievčat by sa nemala nijako líšiť,“ odpovedá psychologička na prvú otázku, či sa dnes líši výchova pohlaví a či by sa vôbec nejako líšiť mala. Pravdou však je aj to, že chlapci potrebujú mať mužský vzor. Bohužiaľ, súčasná doba je však typická aj vysokou rozvodovosťou, ale napríklad aj tým, že v školách nám chýbajú učitelia a teda aj nejaké prirodzené náhrady mužských vzorov pre chlapcov, ktorým takýto vzor napríklad aj v domove chýba.

Pre chlapcov je veľmi dôležité, aby mali mužský vzor, keď dospievajú. Keď sa majú naučiť, ako sa správať k ženám, k rodičom, k partnerke. Často práve my ženy očakávame od partnerov ideálne správanie, ktoré oni nikdy nevideli. Doma otec chýbal. A toto je práve ten najväčší problém, s ktorým sa stretávame dnes u mužov,“ tvrdí psychologička.

Čo má robiť matka v prípade, že je skutočne na chlapca sama a jemu chýba mužský vzor? Psychologička odpovedá jasne, „matka by mala dávať synovi najavo, že je silný, že je dôležitý, mala by ho povzbudzovať, dávať mu pocit dôležitosti a sebavedomia.“ Bohužiaľ, však potom dnes vidíme aj ten prípad, kedy sú chlapci až príliš naviazaní na svoje matky a boja sa od nich odpútať. Boja sa budúcnosti, vzťahov, nedostatku financií.

Preto sú veľmi dôležití starí rodičia. V takýchto prípadoch je ideálny dedo, ktorý „nahrádza“ toho otca. Dedo chlapcovi ukáže tú mužskú stránku prežívania. To, že sa muži vedia aj nahnevať, aj to, že sa vedia zblížiť s partnerkou, potrebujú občas vypadnúť s kamarátmi, mať svoju slobodu,“ radí psychologička, ktorá si však je vedomá, že toto je, žiaľ, iba ten ideálny prípad a rodiny sú len zriedkakedy naozaj ideálne. 

Hlavným dôvodom rozvodov sú dnes financie

Súčasnú dobu však charakterizuje aj to, že mladí muži len neradi opúšťajú domovy. „U mamy je hrozne dobre,“ odôvodňuje jednoducho psychologička. Druhý problém je ale aj to, že súčasná doba nesmierne tlačí na výkony. Niekedy nie je ani čas, aby si muž našiel partnerku, s ktorou by sa chcel osamostatniť. „Nemáme možnosti, ako sa odpútať, ísť bývať preč, lebo nám to nedovolia financie. A práve sa ukazuje aj to, že financie sú jedným z hlavných dôvodov rozvodu u rozvedených partnerov.“

Rodičia majú radšej hyperaktívne dieťa, ako keby mali zmeniť svoju výchovu

Modernú výchovu vnímam veľmi kriticky,“ odpovedá psychologička na otázku, aký je jej názor na súčasnú modernú výchovu, „mnohé deti dnes nemajú stanovené pravidlá. Stretávam sa často s tým, že rodičia často prisúdia dieťaťu nejakú poruchu osobnosti (ADHD alebo ADD - poruchu pozornosti alebo poruchu pozornosti s hyperaktivitou) len preto, aby nemuseli zmeniť výchovný prístup. To je nesmierne problematické. Nemáme čas, sme uštvaní, máme málo času na deti a školopovinné deti sú skôr závislé na mobiloch ako na rodičoch. Rodičia nemajú čas rozprávať sa s deťmi. Práve nedostatok komunikácie nám robí problémy: jednak vo vzťahoch celkovo, ale aj vo vzťahoch rodičia a deti.“

Nedostatok času však podľa doktorky nie je jediný problém súčasnej výchovy. Problém je aj príliš benevolentná a voľná výchova. „Dieťaťu nesmieme potláčať osobnosť, dieťa musíme nechať vyvíjať sa, ale zároveň ho musíme nejakým spôsobom riadiť. Rodičia postavili dieťa na piedestál, na kráľovský trón, deti riadia celú rodinu. V dospelosti sú ale potom takéto deti bezradné, pretože nemajú koho dirigovať a nevedia, odkiaľ pokiaľ môžu postupovať.“ Mladí rodičia sa v dnešnej dobe chcú často vyhnúť detstvu, ktoré zažívali oni. Tvrdá, niekedy až vojenská výchova spojená s trestami a bitkami ich ovplyvnila tak, že oni chcú byť na svoje deti iní, a tak im povoľujú až príliš mnoho. To však nie je podľa psychologičky dobre.

Dieťa potrebuje mantinely

Zlatou strednou cestou však podľa nej je denný rituál a medze, dieťa potrebuje mantinely. Netreba pravidlá dodržiavať rigidne a stroho, ale dieťa musí vedieť, čo si môže a nemôže dovoliť a napríklad aj to, že hračky si po sebe musí vždy upratať. Výchova zároveň musí byť jednotná: „jeden rodič nemôže ťahať dieťa doprava a druhý doľava.“ Veľký problém potom nastáva napríklad pri rozvodoch. Rodičia majú tendenciu si deti kupovať. Psychologička ale hovorí: „Manželstvo sa rozviesť dá, ale rodičovstvo nikdy.“ Veľmi zle vplýva, ak jeden rodič ohovára druhého. Netreba zabúdať, že aj toto utvára a formuje osobnosť dieťaťa.

Všetky problémy v škole vyplývajú z rodiny

Všetky problémy, ktoré má dieťa v škole so správaním, vyplývajú z rodiny. Všetkých nás zaujíma, aké má dieťa v škole známky, ale nikoho nezaujíma, čo cíti to dieťa, ako prežíva situácie, ktoré sa dejú doma, čo zažilo aj v tej škole,“ hovorí psychologička, ktorá ďalej odporúča, aby rodičia nepodceňovali úlohu školských psychológov. Sú tam na to, aby dieťaťu pomohli, ak sa mu skutočne aj v tej škole možno nedarí, alebo si prechádza ťažkým obdobím, ako je napríklad aj rozvod rodičov. Rodič však musí stáť pri dieťati aj v dobrom aj v zlom.

Dieťa ale zároveň musíme pripraviť aj na to, že prídu chvíle, ktoré budú ťažšie a musíme ho naučiť samostatnosti. Ako na to? „Ako rodičia musíme trvať na tom, aby si deti upratali hračky, aby keď začali prácu, tak ju aj dokončili. Deti často odbiehajú, majú doma malé hračkárstvo. Dieťa nevie, s čím sa má hrať a niekedy ide až o krízu z nadbytku. Dieťa si musí vedieť upratať hračky, zahrať sa samé a aj si pripraviť samo veci. Deťom treba dávať doma malé úlohy, niečo na zodpovednosť, kúpiť niečo v obchode, vybrať umývačku riadu a podobne.“ Tým vlastne dávame deťom najavo, že si ich vážime a že im veríme. Je to o sebavedomí, ktoré musíme u detí posilňovať. „Deti musíme chváliť a povzbudzovať, a to sa u nás deje veľmi málo.“ To je podľa psychologičky obrovský problém.

Rovnako je to tak však aj pri partnerských vzťahoch. Musíme chváliť a ďakovať aj za maličkosti. Z toho sa skladá šťastie v živote. „Chváliť treba. Aj tie deti za veci, ktoré urobili, napríklad, že dieťa vynieslo smeti. Práve toto pomáha k samostatnosti a sebavedomiu detí. Aj vďaka tomu budú deti schopné neskôr zvládať záťažové situácie.“

Prestali sme sa rozprávať

Prestali sme sa rozprávať. Myslíme si, že stačí, ak si napíšeme SMS-ku. Vieme o tom, že ten druhý žije, má čo jesť, má čo piť, je v poriadku a o nič iné sa nestaráme. Ale každý deň by sme si mali vyčleniť aspoň 5 či 10 minút, aby sme sa porozprávali o tom, čo kto zažil a čo kto cítil,“ radí Herényiová do každej rodiny. Niekedy sme podľa nej mali veľké stoly, kde sedeli všetci a každý mal svoje vlastné miesto. Tam sme si povedali, čo sa stalo v ten deň a čo sa stane zajtra. To už však dnes tak celkom nefunguje a to ani v tie „posvätné“ nedele. Musíme si nájsť čas na krátke rozhovory. Stačí aj raz či len dvakrát do týždňa. A dôležité je je podľa nej počúvať sa nielen ušami, ale najmä srdcom.

Viac o výchove detí sa dozviete vo videorozhovore s doktorkou Gabrielou Herényiovou.

Už ste čítali?