Pred 110 rokmi sa narodil avantgardný skladateľ Olivier Messiaen

Paríž 9. Decembra (TASR) – Originálnym skladateľom, organistom, hudobným pedagógom, ale aj ornitológom – tým všetkým bol Olivier Messiaen. V pondelok 10. decembra uplynie 110 rokov, odkedy sa narodil jeden z najznámejších francúzskych hudobníkov 20. storočia.

Olivier-Eugčne-Prosper-Charles Messiaen sa narodil 10. decembra 1908 vo francúzskom Avignone. Obaja jeho rodičia boli literárne aktívni, mama Cécile Sauvage písala básne, jeho otec Pierre Messiaen prekladal z angličtiny diela Williama Shakespeara.

Už od detstva hrával Olivier na klavíri a nadchli ho diela skladateľov ako boli Claude Debussy či Maurice Ravel, predovšetkým však Peer Gynt nórskeho skladateľa Edvarda Griega. Keď sa rodina presťahovala do Paríža, Olivier Messiaen začal ako 11-ročný navštevovať konzervatórium. V štúdiu robil veľké pokroky a patril k najlepším žiakom. Absolvoval v roku 1930 Prelúdiom pre klavír, Dyptichom pre organ a Troma melódiami pre spev a klavír. V roku 1931 dokončil svoje prvé orchestrálne dielo Les Offrandes oubliées (Zabudnuté obety). Tento triptych predstavuje meditáciu nad Kristovou obeťou, čomu zodpovedajú aj názvy jednotlivých častí: Kríž, Hriech a Eucharistia.

Messiaen svoje diela písal aj s vlastnými komentármi, napríklad k časti Hriech dodal: "Centrálna časť, akýsi zostup do priepasti symbolizovaný akcentovanými koncovkami, harmonickým pískaním v glissandách a úsečným volaním trúbok."

Messiaen sa vo svojej tvorbe inšpiroval duchovnými témami. Z jeho rannej tvorby možno spomenúť Tému a variácie pre husle a klavír (1932), Piesne neba a zeme pre hlas a klavír (1938) či organové dielo Oslávené telo (1939).

V tomto čase Messiaen narukoval do armády. Ocitol sa v stiesenených podmienkach, o ktorých napísal: "Po kopaní jám, rezaní stromov, nosení ťažkých nákladov alebo po tlačení vagónov je ťažké myslieť na hudbu. vrátiť sa k nej ako k utešujúcej staršej sestre. Napriek tomu každú noc v hodinách, ktoré sú určené na spanie, rozhodol som sa prečítať si pár strán z vreckových partitúr."

Pre slabozrakosť ho neskôr preradili k zdravotníkom. Upadol však do nemeckého zajatia a ocitol sa v tábore neďaleko saského Görlitzu. Z tohto obdobia pochádza aj dielo Kvartet pre koniec časov pre husle, violoncello, klarinet a klavír, ktoré skladateľ napísal v zajatí pre svojich kolegov hudobníkov a pre seba. Kvartet mal svoju premiéru 15. januára 1941 v búde 27B a Messiaen hovorieval, že jeho hudba nebola nikdy vnímaná s väčším porozumením ako práve tu. Zakrátko mu nemecký dôstojník oznámil, že sa bude môcť vrátiť domov s odôvodnením: "Boli ste hudobníci a nemali ste nijaké zbrane."

Zvyšok vojny strávil Messiaen v Paríži. Jeho ďalšími dielami bolo klavírnych Dvadsať pohľadov na dieťa Ježiša (1943), cyklus pre dva klavíry Predstavy slova amen (1943) či Tri malé liturgie božskej prítomnosti pre ženský zbor a orchester (1943–1944).

Skladateľa ako nadšeného ornitológa inšpiroval vtáčí spev, čo sa odrazilo v jeho dielach Exotickí vtáci (1955-1956) a Katalóg vtákov (1956-1958).

Veľmi známym orchestrálnym dielom je Chronochrómia (1960), po ktorej nasledovali Farby nebeského mesta pre orchester, sólový klavír, xylofón, marimbu a tri skupiny bicích nástrojov (1963) či Premena nášho Pána Ježiša Krista pre orchester a hlas (1965-1969). Pre organ zložil Meditáciu nad tajomstvom svätej trojice (1969). Messiaen je tiež autorom opery Svätý František z Assisi (1975-1983).

V roku 1966 sa Messiaen stal profesorom kompozície na Parížskom konzervatóriu. Získal viacero domácich i zahraničných ocenení. Originálny skladateľ a hudobný expderimentátor Olivier Messaien zomrel v Clichy 27. apríla 1992.

Česká skladateľka Ivana Loudová patrila medzi jeho žiakov a spomínala naňho týmito slovami: "Messiaen ako pedagóg bol naozaj jedinečný. Nikdy nevnucoval seba a nemal rád, keď ho niekto napodobňoval. S úžasnou trpezlivosťou sa snažil vcítiť do štýlu a zámeru každého žiaka, vážil si osobitné prejavy a koncepcie aj v malom detaile. Dokázal povzbudiť, pochváliť, viedol k samostatnému mysleniu a práci. Nikdy nezosmiešnil žiaka pred ostatnými... Mal veľký zmysel pre humor a rád sa smial. Dokázal bezvadne imitovať rôzné nástroje, najmä lesný roh."