Dobré noviny
PRIESKUM: Väčšina Slovákov chce zrušiť striedanie času. Preferovali by tento
Lenka Miškolciová
Lenka Miškolciová

PRIESKUM: Väčšina Slovákov chce zrušiť striedanie času. Preferovali by tento

— Foto: TASR

Podľa výsledkov prieskumu si 30 percent podporovateľov zrušenia striedania času myslí, že tieto zmeny majú zlý vplyv na ich organizmus.

Bratislava 5. decembra (TASR) - Zrušenie striedania letného a zimného času podporuje 65 percent Slovákov, 69 percent je za používanie letného času. Vyplýva to z novembrového prieskumu agentúry Go4insight.

Zrušiť striedanie času by chceli skôr starší ľudia

"V prieskume sa za zachovanie striedania času vyslovilo 35 percent populácie Slovenska, zrušenie striedania času podporuje 65 percent obyvateľov. Zrušenie striedania času podporujú výrazne viac starší ľudia. Za zrušenie striedania času sa o niečo viac vyslovili aj muži a ľudia žijúci vo väčších mestách," informovala agentúra.

Podľa výsledkov prieskumu si 30 percent podporovateľov zrušenia striedania času myslí, že tieto zmeny majú zlý vplyv na ich organizmus. Ďalších 15 percent z nich má problém zvyknúť si na striedania a zdravotný dôvod uviedlo celkovo 52 percent z nich. Zmena času nemá zmysel podľa 29 percent tých, ktorí sú za jej zrušenie.

Podporovatelia zachovania striedania času argumentujú, že je to tradícia, ktorá sa osvedčila. Podľa agentúry si to myslí až 40 percent z nich. Ďalším 25 percentám striedanie času vyhovuje, 19 percent si myslí, že jeho zachovaním sa lepšie využíva denné svetlo.

Ľudia preferujú zachovanie letného času

Pri otázke, ktorý čas by malo používať Slovensko, či letný alebo zimný, označilo 32 percent respondentov možnosť určite letný, skôr letný vybralo 37 percent. Zimný čas by si jednoznačne vybralo 13 percent opýtaných a zvolilo by si ho aj ďalších 18 percent. Celkovo by si tak podľa agentúry letný čas vybralo 69 percent populácie Slovenska, kým zimný zvyšných 31 percent.

"Letný čas jednoznačne preferujú všetky základné socio-demografické skupiny obyvateľstva. Neboli zistené ani žiadne výrazné rozdiely medzi preferenciami obyvateľov západného a východného Slovenska. O niečo viac priaznivcov zimného času je medzi ľuďmi na dôchodku, ale aj v tejto kategórií majú prevahu zástancovia letného času," ozrejmila výskumná agentúra.

Reprezentatívnu vzorku novembrového prieskumu tvorilo 1000 respondentov vo veku od 15 do 79 rokov. Prieskum bol realizovaný metódou multimode - kombináciou osobného a online dopytovania.

Definitívne zrušenie až v roku 2021

Pôvodne sa očakávalo, že zrušenie striedania času nastane už v roku 2019. Krajiny EÚ však naponok rozhodli odložiť zmenu až na rok 2021. Dovtedy by sa mali všetky krajiny EÚ dohodnúť, aký čas zostane zachovaný. Predstavy krajín o tom, ktorý čas je pre Európanov najlepší, sa totiž líšia. Maďarsko by si napríklad chcelo striedanie času ponechať, Poliaci preferujú skôr letný čas a Česi si v prieskume zvolili zachovanie letného času.

Navyše, slovenské ministerstvo práce ešte v októbri ohlásilo predbežný zámer ponechať na Slovensku zimný čas, ktorý je pre nás prirodzenejší. Vzhľadom na geografické a časové pásmo, v ktorom sa nachádza Slovenská republika si rezort myslí, že bude vhodné ponechať u nás práve zimný čas. To sa teda prieči s výsledkami najnovšieho prieskumu, z ktorého jasne vychádza, že Slováci by preferovali skôr letný čas.

Letný čas je neprirodzený

O zavedení letného času na území SR rozhodla vláda svojím nariadením z februára 2017 o zavedení letného času v rokoch 2017 až 2021. Týmto nariadením prebralo Slovensko právne záväzné akty Európskej únie (EÚ).

Myšlienka zmeniť čas tak, aby sa ušetrilo denné svetlo (daylight-saving time), sa prvýkrát objavila v roku 1784 v článku amerického spisovateľa, štátnika, osvietenského mysliteľa, vynálezcu a fyzika Benjamina Franklina (1706 - 1790). Prvý vážny návrh na zavedenie letného času podal londýnsky staviteľ William Willett v roku 1907 v eseji The Waste of Daylight (doslovný preklad: Mrhanie denným svetlom).

V súčasnosti sa letný čas platný v stredoeurópskom priestore odkláňa od koordinovaného svetového času (UTC), nazývaného aj greenwichský stredný čas (Greenwich Mean Time, GMT), o dve hodiny. Od októbra do marca sa táto oblasť vracia k svojmu pôvodnému stredoeurópskemu času, odklonenému od UTC o hodinu dopredu.

Na území súčasnej SR sa letný a tzv. zimný čas zaviedol prvýkrát v priebehu 1. svetovej vojny v rokoch 1915 a 1916, potom v rokoch 1940 až 1949. Od roku 1979 sa SELČ uplatňoval každý rok. Až do roku 1995 trval SELČ šesť mesiacov. Od roku 1996, keď sa jeho dĺžka na Slovensku zosúladila so smernicami Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, trvá SELČ sedem mesiacov.

Zmenu času využíva väčšina členských štátov Európskej únie i niektoré štáty USA. Pôvodnou myšlienkou pri zavádzaní letného času bolo ušetriť elektrickú energiu a lepšie využiť prirodzené denné svetlo. Kritici posúvania hodinových ručičiek už niekoľko rokov tvrdia, že úspora energie je minimálna, letný čas mnohým ľuďom narúša biorytmus a podpisuje sa pod zdravotné problémy. Odporcovia zmeny času na portáli Nepotrebujeme letný čas popri svojich argumentoch majú aj petíciu pre tých, ktorí so zmenou času zo stredoeurópskeho na letný stredoeurópsky nesúhlasia.

Už ste čítali?