Učiteľ nezištne vo voľnom čase zachraňuje hrad Hrušov. Pomáhajú mu jeho žiaci aj manželka
Tieto deti cez leto trávia prázdniny naozaj užitočne. Pomáhajú zachraňovať hrad a popri tom sa učia aj jeho históriu. Takto to vyzerá, keď sa spája teória s praxou.
HRUŠOV 6. augusta (Dobré noviny) - Nie je to tak dávno, keď sa tento slovenský skvost ľuďom doslova rozpadal pred očami. Zarastený, ponuro sivý vítal ojedinelých turistov, ktorí prichádzali a odchádzali. Nenašlo sa však nikoho, kto by sa dal do jeho opravy. Až v roku 2004 mu svitlo svetielko nádeje. Hrad Hrušov si vzal pod svoje ochranné krídla Jozef Blaho, ktorý sa pustil do jeho záchrany.
Pomáha mu v tom aj jeho manželka Stanislava, ich priatelia a množstvo dobrovoľníkov. Tých neraz získavajú už v školských laviciach, pretože Jozef aj Stanislava pracujú ako učitelia a lásku k histórii budujú u detí už v útlom veku. V roku 2004 sa napokon rozhodli založiť občianske združenie Leustach, kde združujú nadšencov, ktorí zachraňujú kultúrne pamiatky.
„Svojou činnosťou sa snažíme nielen o aktívne vyplnenie voľného času detí, ale ich aj viesť k zvýšenému záujmu a pocitu zodpovednosti k ochrane kultúrneho a prírodného dedičstva Slovenska,“ píše OZ Leustach.
Kastelánova zdrada
Hrušov je jedinečný tým, že je jedným z dvoch hradov, ktoré dal postaviť Matúš Čák Trenčiansky. A ide o naozaj veľkú raritu, pretože legendárny Pán Váhu a Tatier zvykol hrady skôr dobýjať než stavať. Dovedna ich mal až šesťdesiat a hoci nebol kráľom, jeho územie bolo známe ako Matúšovo kráľovstvo. Jeho hlavnou funkciou bolo stráženie obchodnej cesty spájajúcej Požitavie s Ponitrím.
Matúš sa na hrade pravidelne zdržiaval a podľa dochovaných písomných materiálov tu dokonca riešil konflikt s kastelánom Ladislavom z rodu Péčovcov. „Poriadky s kastelánom, ktorý chcel prestúpiť na stranu kráľa Karola Roberta, tu dokonca musel robiť niekoľkokrát. Kastelánovi odťal malíček na ruke. Bolo to varovanie a pripomenutie kastelánovej zrady,“ povedal portálu Sme Blaho.
Matúšovi patril hrad až do jeho smrti v roku 1321 a následne padol do rúk kráľa Roberta, s ktorým sa Matúš roky prel o moc. Kamenný strážca v priebehu dejín zmenil viacero vlastníkov a jeho koniec prichádza v roku 1708 s protihabsburskými povstaniami.
Z vlastného vrecka
Lesk a slávu tohto miesta pripomínajú dnes zvyšky niektorých veží, bášt a architektonických detailov. Približne 30 dobrovoľníkov na čele s Blahom momentálne už druhý rok pracuje na oprave južnej delovej bašty, ktorá pochádza zo 16. storočia a ktorá bola v havarijnom stave.
„Dobrovoľníci tu pracujú od januára do decembra. Schádzajú sa tu a všetko robia zadarmo vo svojom voľnom čase. Dávame do toho množstvo našich financií. Pomáhajú nám s niektorými odbornými prácami iba živnostníci – majstri murári. Drvivú časť prác zvládame sami,“ vysvetľuje s tým, že dotácie od štátu či Európskej únie nemajú.
„Máme fantastické objavy. Vo východnom paláci sme našli historické podlahy z prelomu 16. a 17. storočia. Je to unikát, 400-ročné podlahy, po ktorých sa kedysi prechádzalo hradné panstvo. Naozaj sme nepočítali s takýmto objavom. Dokonca aj v prízemí sme našli zachované podlahy a ďalšie architektúry, ktoré nikto už niekoľko storočí nevidel a teraz sa nám ich pri archeologickom výskume podarilo objaviť pod suťovým kužeľom. Z toho máme naozaj veľkú radosť,“ skonštatoval pre TASR Blaho.
Príliv turistov
Ako pripomenul, pre väčšinu členov združenia Leustach sa stal hrad Hrušov najdôležitejším miestom v ich živote. Aj pre to ich teší, že sa stáva obľúbeným cieľom pre čoraz viac ľudí. „Pred štrnástimi rokmi na hrad skoro žiadny turista neprišiel. Návštevníci boli naozaj na tomto mieste veľmi vzácni. Dnes mávame víkendy, kedy si Hrušov príde prezrieť takmer tisíc ľudí. Záujem o hrad sa neuveriteľne zvýšil, návštevnosť rapídne stúpla,“ uzatvára Blaho.
Hrušovský hrad však nie je jediný, na ktorom sa Leustach záchranársky podieľa. Vďaka ich usilovnosti obnovili aj neďalekú Živánsku vežu, ktorá tiež stojí za návštevu.
