Dnes nenápadná, kedysi obývaná zbojníkmi. Skrytá Živánska veža je ideálne miesto na rodinný výlet s malými zbojníkmi

JEDĽOVÉ KOSTOĽANY 17. júna (Dobré noviny) - Hoci je poriadne vysoká, v letných mesiacoch, keď sa všetko zazelená, ju takmer nevidno. Stromy Živánsku vežu už dávno prerástli, a tak pred zrakom turistov ukryli aj tajomstvá tohto históriou dýchajúceho miesta.

Za dobrodružným bádaním treba vyraziť do Cigánskej doliny pri obci Jedľové Kostoľany(okres Zlaté Moravce). Na prítomnosť stredovekej pamiatky vás síce upozorní hnedá dopravná značka aj turistický panel, no ak nie ste miestni a miniete ich, vežu si naozaj ani nevšimnete.

Výlet aj pre rodiny s deťmi

Odparkovať sa však môžete pri paneli s informáciami o tomto mieste. Turistickú značku, ktorá by vás spoľahlivo k veži doviedla, však nehľadajte. Lákať vás bude blízky mostík ponad potôčik, no tadiaľ cesta nevedie a kvôli jeho stavu to radšej ani neskúšajte. Prejsť treba krížom cez asfaltku, po ktorej ste prišli, a vydať sa strmo hore kopcom. Ani nie do 15 minút ste na mieste, takže výlet je vhodný aj pre rodiny s deťmi.

Privíta vás zrúcanina, respektíve polorozpadnutá veža. O tom, koľko poschodí mala, a teda aká bola vysoká, sa dodnes vedú diskusie. Vie sa však, že patrila k neďalekému Hrušovskému hradu a traduje sa, že s ním bola prepojená podzemnou chodbou. A vie sa aj to, že strážila obchodnú trasu, ktorá spájala Požitavie s Pohroním. Slúžila na vyberanie mýta a jej dôležitosť vzrástla ešte viac v období, keď sa v neďalekej Novej Bani ťažilo zlato.

Veža mala naozaj veľký význam a vyslúžila si množstvo pomenovaní: Živánka, Turňa, Castellum (stredoveká pevnosť), Tvŕdza, Nebojsa, Vartovka... ale aj Zbojnícka veža.

Za všetkým hľadaj ženu

A tu sa dostávame k povesti o zbojníkoch, inak známych ako "živáni", ktorí sa tu vraj usalašili. Nie však len takí hocijakí, ale vplyvní, a to predovšetkým ich zbojnícky kapitán. Všetko mal, len nie a nie nájsť tú správnu ženu - gazdinú. Raz mu však padla do oka nádherná dievčina, no tá bola nezlomná ani skala. Jej srdce už totiž patrilo inému - jazdcovi na čiernom koni, ktorý k jej okienku prichádzal pod rúškom noci.

Kapitán však stále do nej dobiezdal, a tak ho odmietala čoraz viac. Prikázal teda svojim chlapom, aby dievčinu uniesli. Strach ju však neopantal, a tak niekoľko ráz z veže ušla. Došla však kapitánovi trpezlivosť, a tak ju spútal reťazou. Takou dlhou, že sa až k potoku dostala, aby mu mohla aspoň prať. A jedného dňa sa pred ňou zjavil známy čierny kôň a na ňom švárny šuhaj zo Skýcova. Reťaz rozťal a krásavicu vysadil na svojho tátoša. Neušli však do bezpečia, ale zamierili rovno smerom k veži. Tu bystrá dievčina položila sviečky pod sudy s pušným prachom a zanedlho ozvala sa rana ako z dela. Polovica veže rozpadla sa a pochovala divých zbojníkov.

Tak vraví povesť o zániku Živánskej veže. Predpokladá sa však, že jej rozlomenie do dnešnej podoby spôsobila gravitácia, no nevylučuje sa ani zemetrasenie či lúpežné a vojenské ťaženia. Našťastie, zvyšky z nej sa podarilo zachrániť vďaka dobrovoľníkom, ktorým nie je ľahostajný osud tajomnej zrúcaniny.