Náš druhý mozog. Hádajte, kde ho máme
Ľudské telo je skutočne fascinujúce. Vedci totiž prišli na to, že za ďalší mozog sa dá označiť aj iná časť nášho tela. Tá totiž ovplyvňuje napríklad aj našu náladu.
Vedci zistili, že exituje spojenie medzi mozgom a črevami. Mozog a črevá sú dokonca spojené rozsiahlou sieťou neurónov a „diaľnicou“ chemických látok a hormónov. Tie slúžia na poskytnutie spätnej väzby o tom, že sme hladní alebo v strese. Dokonca, ak sme v strese, naše črevá to okamžite vedia.
Prepracovaný systém
Črevný nervový systém preto býva označovaný ako náš druhý mozog. Obrovská sieť prepojení dokonca sleduje celý tráviaci trakt, od pažeráka, až po konečník. Črevný, alebo odborne povedané, enterický nervový systém, je taký rozsiahly, že môže fungovať ako samostatný subjekt, a to aj bez vstupného údaju z nášho centrálneho nervového systému, hoci sú v pravidelnej komunikácii.
Zaujímavý je aj fakt, že obrovské množstvo sérotonínu, teda hormónu šťastia, je produkované práve v črevách. Napokon, mnoho situácií prežívame práve „v bruchu“. Či už sú to „motýliky“ pri zaľúbení sa, alebo stres a nervozita. Ten zvláštny pocit je jednoducho v bruchu prítomný a nemožno ho prehliadnuť. Náš emocionálny stav podľa BBC ovplyvňuje takzvaný blúdivý nerv. Pri spomínaných „motýlikoch“ komunikuje s mozgom v hlave „mozog“ v bruchu. A keď sme, naopak, nervózni, krv sa začne z čriev odvádzať k svalom, čo spôsobí, že naše brucho začne protestovať.
Dôležitú úlohu zohrávajú aj mikróby. Väčšina baktérií sa nachádza v našich črevách, čo býva označované aj ako črevná mikroflóra, a zohrávajú v našom zdraví viacero úloh. Črevo sa tiež považuje za kľúčového hráča pri regulácii zápalu a imunity, píše portál organizácie Mindful. Naša črevná mikroflóra zohráva dôležitú úlohu v našom fyzickom a psychickom zdraví prostredníctvom vlastnej neurónovej siete. Enterický nervový systém má dokonca štrukturálne a chemické paralely s mozgom. Výskumy navyše naznačujú, že mozog a črevá sú tak úzko prepojené, že sa niekedy javia ako jeden systém, nie dva.
Fráza – všetko so všetkým súvisí – sa teda javí ako opodstatnená. Emocionálne a psychosociálne faktory môžu vyvolať určité symptómy v črevách. Psychologické faktory teda môžu mať vplyv na fyzikálne faktory ako napríklad bolesť či zápal v bruchu. Pilotné štúdium rôznych zdravotníckych pobočiek Harvardskej univerzity zistil, že napríklad meditácia by mohla mať pozitívny vplyv na syndróm dráždivého čreva či na zápalové ochorenie čriev. Počas 9 týždňov prežívalo meditačný tréning 48 pacientov a výsledky ukázali zlepšenie symptónov či zníženú bolesť, ale aj stres.
Zaujímavé je aj to, že zlý zdravotný stav čriev vplýval „mal prsty“ v neurologických a neuropsychiatrických poruchách. Je teda jasné, že fyzické a duševné zdravie idú ruka v ruke, no dôležité je prehodnotiť aj svoj životný štýl.
