Dirigent a hudobný skladateľ Luciano Berio by mal 90 rokov
Trikrát ženatý Luciano Berio zomrel 27. mája 2003 v nemocnici v talianskom Ríme vo veku 77 rokov.
Luciano Berio Foto: Wikipédia
Borgo d'Oneglia/Bratislava 24. októbra (TASR) - Taliansky dirigent a hudobný skladateľ Luciano Berio patrí k avantgardným umelcom povojnového obdobia. Narodil sa 24. októbra 1925 v malej talianskej obci Borgo d'Oneglia a v sobotu by sa dožil 90 rokov.
Berio sa s tajomstvami hudby zoznámil vďaka otcovi, aby neskôr študoval na Verdiho konzervatóriu v talianskom Miláne. V 50. rokoch 20. storočia si urobil meno pri letných kurzoch novej hudby v nemeckom Darmstadte. Berio stál pri vzniku prvého talianskeho štúdia pre elektronickú hudbu v Miláne (Studio di fonologia musicale), pri formovaní tzv. sériovej hudby, opierajúcej sa o poradie 12 tónov, pri objave tzv. hudby v priestore a pri sprístupnení elektroniky.
Jeho otec i starý otec boli hudobníkmi – klavírnu kariéru Lucianovi Beriovi však narušilo zranenie ruky, keď narukoval do armády počas druhej svetovej vojny. Z vojenskej nemocnice zutekal a pridal sa k odboju proti nacizmu.
Po vojne študoval hudbu a v roku 1951 odišiel do Spojených štátov amerických (USA), kde pokračoval v štúdiu hudby v Tanglewoode. V roku 1955 založil v Miláne hudobné štúdio pre taliansku verejnoprávnu vysielaciu stanicu, tam si našlo miesto jeho experimentovanie so zvukmi akustických hudobných nástrojov a zvukmi vytváranými elektronicky. V ďalšom ním založenom elektronickom hudobnom štúdiu spolupracoval so skladateľmi rovnakého zamerania.
Okrem komponovania sa venoval dirigovaniu, tvorbe koncertných vystúpení a podpore súčasnej hudby, najmä vydávaním časopisu Incontri Musicali. Vyučoval na prestížnych hudobných a akademických inštitúciách v Európe aj v USA, napríklad v nemeckom Darmstadte, v Dartingtone v Spojenom kráľovstve, v USA v Tanglewoode, na Mills College, Juilliard School a na Harvardovej univerzite, kde v rokoch 1993-1994 viedol hudobné kurzy. Od roku 1974 do 1980 viedol oddelenie elektroakustiky na inštitúte vo francúzskom Paríži a v roku 1987 založil Centro Tempo Reale (priestor pre živú hudbu) v talianskej Florencii.
Jeho moderné skladby sú interpretované na celom svete. Okrem zvukov hudobných nástrojov a elektronických zvukov využíval aj ľudský hlas. Tvoril koncertné skladby a skladby určené pre divadelné pódiá. Svoje najpopulárnejšie dielo Sinfoniu (1969) venoval dirigentovi Leonardovi Bernsteinovi a newyorským filharmonikom (New York Philharmonic).
Luciano Berio bol držiteľom mnohých medzinárodných ocenení. Získal napríklad čestný doktorát City University (1980) a bol čestným členom Royal Academy of Music (1988) v Londýne (Spojené kráľovstvo), dostal prestížnu hudobnú cenu Siemens-Musikpreis (1989) v Nemecku a okrem iných ocenení dostal aj čestný doktorát od univerzity v talianskej Siene (1995). V Japonsku ho ocenili cenou Praemium Imperiale (1996), ktorá sa považuje za Nobelovu cenu umenia.
Od roku 2000 bol prezidentom akadémie (Accademia di Santa Cecilia) v Ríme, kde bol pod jeho dohľadom otvorený multifunkčný komplex pre hudobné podujatia - Auditorium Parco della Musica.
Trikrát ženatý Luciano Berio zomrel 27. mája 2003 v nemocnici v talianskom Ríme vo veku 77 rokov.
