Jarmoky na Slovensku majú príchuť minulých storočí
V súčasnosti sa slovenské jarmoky tešia rovnakej obľube a návštevnosti ako kedysi.
Na snímke Tradičný trnavský jarmok v Trnave 13. septembra 2015. Foto: TASR/Lukáš Grinaj
Bratislava 18. septembra (TASR) – K jeseni neodmysliteľne patria jarmoky, ktoré sa každoročne konajú v mnohých slovenských mestách a obciach. Obľúbené kultúrno – spoločenské podujatie si ctí tradíciu umeleckých remesiel, ponúka bohatý folklóry program a láka návštevníkov na tradičné jarmočné dobroty.
História najstarších jarmokov na Slovensku siaha do 13. storočia, kedy ich smeli usporadúvať iba výsadné mestá, ktoré dostali právo vo výsadných listinách od vládnuceho panovníka. V kráľovských listinách boli uvedené presné dátumy, kedy mohli byť usporiadané. Bežné jarmoky boli vlastne trhy, na ktorých každý mohol predať alebo kúpiť všetko, čo potreboval k životu. Pulty stánkov sa prehýbali pod všemožným tovarom od kožených čižiem, cez sliepky či sušené bylinky, až po periny, keramiku alebo sladké medovníkové srdcia. Hlavným cieľom bolo predať alebo vymeniť prebytky z domáceho chovu zvierat alebo pestovania poľnohospodárskych plodín. Obchodný ruch jarmokov vládol na uliciach slovenských stredovekých miest aj päťkrát do roka. Neskôr sa ich tradícia spojila s konkrétnym dátumom, ktorý mal viacero funkcií. Okrem obchodovania sa ľud tešil na zábavu spojenú s hudbou a tancom, pribudli i bábkové divadielka, súťaže a iné atrakcie. Tradíciou bolo kupovanie "jarmočného", keď mládenci svojim vyvoleným kupovali medovníky, šatky či maľované tanieriky. Na veľké výročné jarmoky prichádzali poľnohospodári a remeselníci aj z iných regiónov a návštevníci si vyberali v stánkoch debnárov, drotárov, klobučníkov, hrnčiarov, košikárov, súkenníkov či početných medovnikárov.
V súčasnosti sa slovenské jarmoky tešia rovnakej obľube a návštevnosti ako kedysi. Aj keď dnes je v popredí zábava a hodovanie, historickú atmosféru navodzujú stánky s tradičnými výrobkami zo šúpolia, slamy či z dreva, alebo vystúpenia folklórnych súborov.
Jedným z najznámejších a najväčších jarmokov v celom Uhorsku bol chýrny Radvanský jarmok, ktorý sa v Banskej Bystrici tento rok konal už po 358. krát. Unikátny je i milým a dodnes zachovaným zvykom ťapnutia dievčat po zadku drevenou vareškou. Dlhú históriu má i Tradičný trnavský jarmok, tohto roku lákajúci na nefalšovanú atmosféru stredovekého života. Na Festival tradičnej zábavy, spojený s jarmokom ľudových remesiel každoročne pozýva mesto Trenčín a okrem roky známeho Baníckeho jarmoku sa vo Veľkom Krtíši koná i Jánsky a Katarínsky jarmok. Podobné podujatia sa organizujú naprieč celým Slovenskom, okrem iných miest v Snine, Žarnovici, Prievidzi, v Zlatých Moravciach, Hlohovci, Leviciach alebo v Detve.
