Krásy aj strasti obce Polichno, rodiska Boženy Slančíkovej Timravy
Najstaršia písomná zmienka o Polichne pochádza z roku 1467. V kráľovskej listine Mateja Korvína sa spomína ako poddanská osada Lossonczyovcov a patrila k divínskemu panstvu.
V obci majú vyhlásenú pamiatkovú zónu, ktorej súčasťou sú rodinné domy postavené v 30. rokoch minulého storočia. Foto: TASR/Ján Siman
Polichno 12. júla (TASR) - Oplotenie z kameňa chrániace časti pamiatkovej zóny stavia samospráva Polichna v okrese Lučenec za pomoci ľudí zamestnaných v rámci malých obecných služieb. Ako pre TASR povedal starosta Pavol Kyseľ, v dedine v súčasnosti žije približne 140 obyvateľov. V minulosti sa živili predovšetkým poľnohospodárstvom, v súčasnosti sa snažia zachovať vzácne kultúrne dedičstvo.
Rodný dom Boženy Slančíkovej Timravy v Polichne. Foto: TASR/Ján Siman
Najstaršia písomná zmienka o Polichne pochádza z roku 1467. V kráľovskej listine Mateja Korvína sa spomína ako poddanská osada Lossonczyovcov a patrila k divínskemu panstvu. Obec však existovala omnoho skôr. Osada vznikla vyklčovaním lesa slovenskými kolonizátormi v 14. storočí. "V obci máme vyhlásenú pamiatkovú zónu, ktorej súčasťou sú rodinné domy postavené v 30. rokoch minulého storočia. Okrem toho je tam evanjelická fara, ktorá je rodným domom Boženy Slančíkovej-Timravy. Do zóny zapadá aj dom kováča, vyhňa, miestna krčma či obecná mliekareň. V dedine zamestnávame 14 ľudí v rámci menších obecných služieb. Tí nielen udržiavajú čistotu a kosia, ale postupne sa snažíme obnoviť schátrané časti pamiatkovej zóny. Väčšina domov je tu postavená z kameňa, preto aj ploty murujú z tohto materiálu," povedal Kyseľ.
V dedine boli v minulosti aj tri budovy, v ktorých sa nachádzali mláťačky. Dodnes sa zachovali už len dve, avšak aj tie sú poškodené. Samospráva obce ich chce opraviť a plánuje aj rekonštrukciu ďalších budov. Pribudnúť by mala aj funkčná kováčska vyhňa. V pamiatkovej zóne je aj miestny kultúrny dom. Ten bol postavený v 50. rokoch minulého storočia, ale architektonicky zapadá medzi ostatné budovy.
Pôvod názvu obce Polichno je doteraz nejasný. Medzi obyvateľmi pretrváva názor, že je odvodený od slova lichô, teda neúrodné pole. "Obyvatelia sa tu ešte v nedávnej minulosti živili predovšetkým poľnohospodárstvom, čomu zodpovedá aj architektúra. Po rozpade družstiev, pred približne 20 rokmi, sa však situácia zmenila. Aj u nás sa teda trápime s vysokou nezamestnanosťou. Obyvateľstvo sa stabilizovalo, máme tu aj chalupárov, aj pôvodných obyvateľov, ale ďalší ľudia nepribúdajú. Do okresného mesta Lučenec to máme 17 kilometrov, obec musí prispievať napríklad aj na regionálnu autobusovú dopravu. V súčasnosti mám pocit, že štát takýmto malým obciam vôbec nepomáha. Je to skôr naopak. Samospráva má čím ďalej, tým viac papierovej roboty a potom máme problém sústrediť na potrebné veci," dodal starosta Polichna.
Fotogaléria zo života obce Polichno
Obyvateľov trápia časté problémy so zásobovaním pitnou vodou
Obyvateľov obce Polichno v okrese Lučenec trápia problémy so zásobovaním pitnou vodou. Obecný vodovod postavili ešte v rokoch 1927 až 1928. Ako pre TASR povedal starosta obce Pavol Kyseľ, na potrubiach sú časté poruchy, problémy sú s tlakom a po búrkach aj s čistotu vody. V dedine sú paradoxne vrty, kde objavili vodu, ktorá je jedna z najkvalitnejších v Európe.
Obec čerpá vodu z dvoch povrchových, približne päť metrov hlbokých studní. Pramene nesú označenie Timrava 1. a Timrava 2. "Samotný vodovod stavali ľudia svojpomocne. Ešte pred jeho vybudovaním, ako sa spomína aj v dielach Boženy Slančíkovej Timravy, ľudia chodili pre vodu práve k týmto studniam. V posledných rokoch však máme výpadky zásobovania vodou pravidelné. Aj prednedávnom nám pre znečistenie prameňa museli voziť vodu v cisternách. Tento týždeň, v stredu 9. júla sme zase mali niekoľko sťažností na nízky tlak v potrubiach. Tieto problémy pociťuje približne 30 percent domácností," povedal Kyseľ.
Na snímke starosta obce Pavol Kyseľ v Škole našich predkov. Foto: TASR/Ján Siman
Prevádzkovateľom vodovodu v obci je v súčasnosti Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť. Podľa informácií samosprávy od vodárov by problémy mali súvisieť s celkových technickým riešením vodovodu, keďže je dedina postavená v svahovitom teréne. Pri nedostatku vody zásobuje vodárenská spoločnosť pitnú vodu cisternami tak, že ju napúšťajú do vodojemu.
Ďalším problémom môže byť plytvanie vodou. V Polichne majú 69 prípojok, no len osem domácností má zabezpečené meranie spotreby vodomerom. Ostatní platia za odber paušálne. Nie sú tak motivovaní šetriť vodou.
Podľa starostu obce sa tieto problémy dajú odstrániť len systematicky. "Poruchový vodovod by bolo potrebné vymeniť, vyriešiť aj vodné zdroje, no to si vyžaduje nemalé investície. Obávam sa, že o to zo strany vodárov nebude záujem, už aj vzhľadom na ekonomické efektivitu, keďže tu žije 140 obyvateľov," dodal Pavol Kyseľ.
Samospráva obce paradoxne vydala tento rok stavebné povolenie na plničku stolovej vody. "Požiadala o to súkromná spoločnosť, ktorá vlastní pozemky a aj vrty. Údajne tu máme vodu, ktorá je jedna z najkvalitnejších v Európe. Spoločnosť už stiahla z pozemku ornicu, no o jej ďalších plánoch nie sme informovaní. Ak by začali podnikať, určite by sme to privítali. Bol by to príjem pre obec a vznikli by aj pracovné miesta," skonštatoval starosta.
Rodný dom Boženy Slančíkovej Timravy v Polichne, v okrese Lučenec. Foto: TASR/Ján Siman
Rodný dom B. S. Timravy potrebuje nevyhnutne opravu
Rodný dom Boženy Slančíkovej Timravy v Polichne, v okrese Lučenec potrebuje nevyhnutne rekonštrukciu. Obec však momentálne na opravu evanjelickej fary nemá peniaze. Ako pre TASR povedal starosta dediny Pavol Kyseľ, dodnes je z jedného z okien zachovaný výhľad na dom, v ktorom žila rodina, ktorá spisovateľku inšpirovala k opisu Ťapákovcov.
Božena Slančíková Timrava sa narodila 2. októbra 1867 v rodine evanjelického farára. Hoci nežila v centre spoločenského a kultúrneho diania, stala sa národnou umelkyňou, uznávanou prozaičkou a dramatičkou. Evanjelická fara, kde sa narodila, má v súčasnosti 180 rokov a potrebuje nevyhnutne opravu. "Vďaka zbierke a menšej podpore od štátu sa nám pre tromi rokmi podarilo opraviť aspoň strechu. Urgentne by však bola potrebná oprava elektroinštalácií. Tiež omietky, hydroizolácie, potrebovali by sme vymeniť niektoré okná a vlastne všetko. Môžeme sa opäť pokúsiť o finančnú zbierku, ale tam je výsledok neistý. Nemôžeme vedieť, koľko vyzbierame a či vôbec niekto ešte prispeje. Potom máme ešte ďalšie možnosti. Funguje program Obnov si svoj dom, alebo sa možno nájde bohatý sponzor. Nezostáva nám iné, len hľadať. Keby nebolo Timravy, dnes by o Polichne vedel iba málokto," povedal Kyseľ.
V budove evanjelickej fary je dnes Múzeum Boženy Slančíkovej Timravy a je tam aj úradovňa cirkevného zboru. Z okna spisovateľkinej izby je dodnes vidieť dom, v ktorom žila rodina, ktorá bola jej literárnou predlohou pre Ťapákovcov. "V čase, keď Božena žila, ju v dedine nemali veľmi v obľube, lebo sa spoznávali v jej dielach. V skutočnosti sa Ťapákovci volali Vestegovci a volalo sa k nim do Vrapáňov. Spisovateľka sa na nich zamerala pre ich lenivosť a neduživosť. S tohto rodu pochádza aj môj prastarý otec. Ale už môj starý otec nebol vôbec dobrým príkladom Vestegovcov. Bol murárom a bol veľmi pracovitý. V takýchto uzatvorených regiónoch tie typické povahové črty určite pretrvávajú aj dodnes, ale na druhej strane aj dnes by sme na celom Slovensku našli viacero Ťapákovcov," dodal starosta
