Kde ste boli doteraz? vynadali jej a ona všetko pochopila. Jojkárka Hana Zavřelová zažila najhoršie týždne
Myslela si, že sa stačí poriadne vyspať a oči budú opäť v poriadku.
V nemocnici Hanu vyšetrila primárka, ktorej moderátorka dodnes vyjadruje veľkú vďaku. Bolo jasné, že oko potrebuje operáciu. To ale nebolo všetko. „Pri zákroku sa ukázala ďalšia, ešte väčšia trhlina, ktorú neodhalili ani prístroje. Povedala mi, že nečakala taký zlý stav a že operácia bola pomerne náročná a dlhá,“ priblížila pre Šarm.
Od zistenia diagnózy po zákrok pritom neuplynul ani celý deň. V utorok večer sa dozvedela, čo sa s okom deje, v stredu na obed ju už viezli na operačnú sálu.
Operáciu očí pritom absolvovala aj približne pätnásť rokov predtým, keď jej korigovali dioptrie. Tentoraz však lekárka riešila aj výber umelej šošovky. Súčasťou zákroku bolo tiež vpravenie plynu do oka, ktorý mal pomôcť podržať sietnicu, aby lepšie priľnula.
Akoby sa pozerala cez vrecko s vodou
Nasledujúce obdobie prinieslo videnie, na ktoré nebola pripravená. Okolie vnímala, akoby sa naň pozerala cez vrecko s vodou. „Vidíte farby, viete aj rozlíšiť, čo má človek oblečené, ale nevidíte črty jeho tváre,“ vysvetlila. Obraz, ktorý videla, ju vyčerpával. Únava ju nútila odpočívať, no zároveň cítila frustráciu, pretože nedokázala fungovať tak výkonne, ako chcela. Rýchly návrat pred kameru neprichádzal do úvahy.
„Rýchlo mi vysvetlili, že nebudem vysielať ani v auguste a budem rada, keď budem vysielať v septembri,“ povedala. Pri plánovaní návratu k relácii Svet 24 zostávala otvorená aj celkom praktická otázka: či dobre uvidí na čítačku. Ešte na konci augusta, keď ju niekto viezol autom, vnímala jazdné pruhy, akoby sa krížili. Semafor videla dvojmo.
Obmedzenia sa však nekončili pri práci. Problémom boli aj drobnosti, nad ktorými dovtedy nemusela premýšľať. Keď chcela deťom pred výletom naliať vodu do fľaše, nedokázala vždy správne odhadnúť hladinu. „Ja som sa vždy najviac bála straty zraku. Stačí prísť len dočasne o jedno oko a zistíte, aké to je komplikované,“ priznala otvorene.
Oporu našla v manželovi
Veľkú časť povinností preto prevzal jej manžel. Počas hospitalizácie zabezpečoval prácu, deti, ktoré mali prázdniny, aj návštevy nemocnice. Ani po návrate domov nemohla Hana robiť všetko, čo predtým, a sama potrebovala pomoc.
Neistota ju priviedla aj k úvahám o inom zamestnaní. V spravodajstve začala pracovať ešte počas vysokej školy a prakticky nič iné profesionálne neskúsila. Ako možnosť vnímala knihy, ku ktorým sa v posledných rokoch intenzívne vrátila – moderovala besedy, písala recenzie a spoznávala ľudí z vydavateľstiev.
Aj pri tejto predstave však narazila na rovnakú otázku: čo by dokázala robiť, keby dobre nevidela? Navyše sa dozvedela, že pozornosť potrebuje aj druhé oko.
