Dobré noviny
Štúdia z roku 1960 predpovedala presný dátum konca sveta. Má byť na budúci mesiac

Štúdia z roku 1960 predpovedala presný dátum konca sveta. Má byť na budúci mesiac

Výpočet vedcov dlho vychádzal.

Čo si plánujete na piatok 13. novembra 2026? Možno pracovné povinnosti, stretnutie s priateľmi alebo radšej nič, pretože piatok trinásteho má povesť nešťastného dňa. Vedci pred 66 rokmi prišli s výpočtom, ktorý tohtoročnému novembrovému dátumu pripísal mimoriadne pochmúrny význam – má prísť koniec sveta. Ako uviedol portál Aktuálně.cz, na celej veci je najzvláštnejšie to, že matematika, ktorú vedci použili na výpočet, prekvapivo dlho vychádzala.

Ilustračný obrázok.
Ilustračný obrázok. Foto: Chat GPT/Dobré noviny

Scenár ako z katastrofického filmu

V roku 1960 vyšiel vo vedeckom časopise Science článok s názvom Súdny deň: piatok 13. novembra 2026. Jeho autori, rakúsko-americký fyzik Heinz von Foerster a jeho spolupracovníci Patricia Moraová a Lawrence Amiot, sa pokúsili na základe historických údajov vypočítať, ako sa bude vyvíjať počet obyvateľov našej planéty. To, k čomu dospeli, vyvolalo pozornosť vedeckej komunity a postupne aj širokej verejnosti.

Výskumníci analyzovali údaje o svetovej populácii za približne dve tisícročia a dospeli k záveru, že ľudstvo sa nerozmnožuje iba exponenciálnym tempom, ale jeho rast sa ešte zrýchľuje. Ak by tento trend pokračoval nezmeneným spôsobom, počet ľudí na Zemi by sa podľa ich výpočtov práve v novembri 2026 priblížil k nekonečnu. „Naši prapravnuci nezomrú od hladu. Budú utlačení na smrť,“ uviedli v štúdii o preľudnení planéty. Nešlo pritom o predpoveď založenú na nadprirodzených javoch či náboženských proroctvách, ale o matematický model, ktorý vychádzal z vtedajších poznatkov o raste populácie.

Štúdia z roku 1960.
Štúdia z roku 1960. Foto: Science

Čím viac ľudí, tým rýchlejší rast?

Za nezvyčajným výpočtom sa skrývala myšlienka, že rastúca populácia môže sama vytvárať podmienky na ešte rýchlejší rast. Čím viac ľudí žije na svete, tým viac možností majú spolupracovať, vymieňať si poznatky, komunikovať a spoločne hľadať riešenia problémov. Práve túto schopnosť spolupráce považovali vedci za jeden z faktorov, ktoré mohli populačný rast neustále urýchľovať.

Štúdia publikovaná na vrchole studenej vojny okamžite vzbudila rozruch a venovali sa jej aj významné médiá vrátane časopisov Time a The New York Times. Jej matematický model sa neskôr objavoval v učebniciach genetiky, ekológie a demografie, pričom jeho dosah siahal aj mimo akademického prostredia. V roku 1963 sa naň napríklad odvolával zástupca chemického priemyslu pred kanadským parlamentným výborom, keď obhajoval používanie pesticídov ako spôsob zabezpečenia potravín pre rýchlo rastúcu svetovú populáciu. To však neznamenalo, že všetci vedci súhlasili so závermi štúdie.

Instagram Post
Príspevok používateľa AstroPhilesz (@astrophilesz)
ZOBRAZIŤ PRÍSPEVOK

Matematika vychádzala

Niektorí matematici a demografi ho po zverejnení svojich reakcií v časopise Science označili za „smiešny“ či „zjavne absurdný“. Von Foerster a jeho kolegovia napriek kritike svoje výpočty obhajovali a poukazovali na skutočnosť, že ich matematika dlho vychádzala. Máme sa teda báť konca sveta?

Článok pokračuje na ďalšej strane...

Časť 1 / 2

Už ste čítali?

Chce zvládnuť skok, aký Slovenky ešte neskočili. Olívia Lengyelová mala byť lyžiarkou, no nebol sneh

Kým jej spolužiaci sedia v škole, ona trávi čas na ľade. Sedemnásťročná…

Aj nebezpečná vrahyňa sa môže zmeniť. Maroš pomáha tým, od ktorých iní bočia, vo väzení vidí dva typy

Sedáva za jedným stolom s ľuďmi, ktorí sú často na okraji spoločnosti.

Nádory sa zmenšujú, no poisťovňa cúva. Mamička Nina píše dcére denník, keby tu raz pre ňu nebola

Na liek sa jej skladalo celé Slovensko a on zabral. Nina Rybárová…

Zo všetkých krajín zažili najväčšie prekvapenie práve vo Venezuele.

Janka a Ivan dva roky cestujú svetom na najškaredšom aute: Niektorí si myslia, že Slovensko je v Brazílii

Mladomanželia sú na neuveriteľne dlhej svadobnej ceste a stihli už prejsť všetky…

Jana Múdra, sestra Chirurgickej kliniky Fakultnej nemocnice Trenčín.

Babi, žijeme, kričí na zomierajúce pacientky sestra Jana. Za 24 rokov pochopila, že musí byť pilierom

Denne zachraňujú životy a od nás si zaslúžia viac pozornosti. Dobré…

Slovenská novinárka Katarína Antenozio, ktorá žije v Miláne.

Katarína žije roky v olympijskom Miláne: Soľnička sa tu nikdy nepodáva z ruky do ruky

Zimná olympiáda je lákadlom aj pre mafiu, prezradila v rozhovore.

Krasokorčuliar Adam Hagara so sestrou a trénerkou Alexandrou Hagarovou.

​Sestra a trénerka Adama Hagaru pre Dobré noviny: Slováci by o ňom mali vedieť jednu vec. Domov pôjdeme pyšní

Úspechy si naozaj vydrel a stojí za nimi veľa odriekania, priznala v rozhovore.