Manželia z USA hľadali slobodu v socialistickom Československu. Potom odhalili skutočnú tvár režimu
Emigrácia do Československa nebola v tom čase bežná vec.
„Toto nie je pražská rodina na prechádzke parkom, ale americkí občania Herbert a Jacqueline Wardovci so svojimi dvomi chlapcami. Wardovci požiadali Československo o politický azyl,“ hovorí redaktor správ Československej televízie v roku 1954. Zábery na šťastnú rodinu z Ameriky, ktorá musela z politických dôvodov odísť do Československa, aby našla bezpečie práve u nás, obleteli celú republiku.
Príbeh umeleckej rodiny sa na celé desaťročia dostal do zabudnutia, až kým sa na neho nepozrel hudobný dramaturg Českého rozhlasu Petr Vidomus. Ten k zmapovaniu pozadia americkej rodiny využil aj nezverejnené správy FBI, ktorá rodinu sledovala aj vypočúvala. Informácie poskytol aj syn Larry, ktorý svoje detstvo prežil práve v Československu. Idealizované predstavy o socializme sa v realite podľa nich nenaplnili.
Ľavicoví priaznivci
Zatiaľ čo z komunistického Československa sa pokúšali dostať tisícky ľudí, našlo sa aj pár jednotlivcov, ktorí podstúpili opačnú cestu. Manželia Herbert a Jacqueline Wardovci boli jednými z nich. Herbert bol džezový hudobník a vojnový veterán, ktorému sa nepáčila rasová segregácia, ktorej boli vystavovaní jeho hudobní kolegovia. Tí s tmavou farbou pleti si napríklad pri zájazdoch museli hľadať iný hotel než ich bieli kolegovia.
Jacqueline bola tanečníčkou a choreografkou, ale taktiež aktívne prispievala do ľavicových novín. Jej otec bol navyše hrdým členom Komunistickej strany USA. Ich ľavicové zmýšľanie sa v období po Druhej svetovej vojne dostalo do centra pozornosti americkej kontrarozviedky. Tá sledovala a potláčala všetky sily, ktoré podporovali komunizmus. Manželia vycítili, že práve preto sa už v krajine nebudú vedieť uplatniť vo svojich odboroch, keďže sa dostali na čiernu listinu Americkej federácie hudobníkov.
Podľa dokumentov FBI sa manželom nepodarilo dokázať priame napojenie na Komunistickú stranu, ale k podpore smerovali nepriame dôkazy ako predplácanie si komunistickej tlače, účasť na ľavicových akciách a výpovede ľudí z ich okolia. Aj to stačilo na to, aby sa dostali do finančnej tiesne a rozhodli sa presídliť do Európy.
Útek do Európy nestačil
V tom čase už mali prvého syna a Herbert chcel využiť podporu pre veteránov na ich návrat do bežného života tak, že sa zapísal na konzervatórium v Dánsku a neskôr vo Viedni. V roku 1951 sa vo východnom Berlíne zúčastnil Svetového festivalu mládeže a študentstva, ktorú organizovali skryté komunistické organizácie. Akciu sledovala aj CIA a práve svoju účasť musel prísť vysvetľovať na americkú ambasádu v Kodani.
Herbert to vtedy odôvodnil lacnou dopravou a tým, že chcel za menej peňazí kúpiť hudobný nástroj. Po presídlení do Viedne sa problémy začali hromadiť. FBI ich stále sledovalo, čo neskôr označili za šikanovanie, odvracali sa od nich priatelia a nevedeli si zarobiť na živobytie. Návrat do USA neprichádzal do úvahy, pretože sa báli, že v tejto spoločenskej situácii si nenájdu prácu ani tam.
„Podľa syna Larryho sa už rodina vo Viedni necítila bezpečne, bola pod tlakom amerických spravodajských služieb a zamestnancov ambasády. S pomocou priateľov obvolali niekoľko ambasád vo východnom bloku so žiadosťou o azyl," píše Vidomus vo svojej práci. Pozitívnu odpoveď mali dostať okrem Československa aj z Maďarska a Moskvy, ale keďže Herbertova mama bola pôvodom zo Slovenska, rozhodli sa vycestovať do Prahy.
