Plačú a ráno nechcú chodiť do školy. Rodičia vystresovaných školákov robia jednu vec nesprávne
Psychologička vysvetlila, kedy ide o bežnú reakciu a kedy je už čas vyhľadať pomoc.
Kým jedni vstávajú každé ráno s nadšením a plní očakávaní, čo nové v škole zažijú, iní prechádzajú bránami so sklopenou hlavou dúfajúc, že sa čím skôr budú môcť vrátiť domov. Každé dieťa prežíva čas strávený v škole inak, a to aj vtedy, keď sa nachádza v príjemnom prostredí, má okolo seba kamarátov a žiadne viditeľné problémy.
Najväčšou výzvou je zapadnúť
Často sa stáva, že sa žiaci na vyučovanie spočiatku tešia, no po niekoľkých dňoch začnú školu odmietať a doma bývajú plačliví. Hoci to môže rodičov vystrašiť a je dôležité pátrať po príčine takéhoto správania, psychologička Lenka Kvašňáková ho považuje za prirodzenú reakciu. Vyhľadať odbornú pomoc podľa nej treba až vtedy, keď problémy pretrvávajú niekoľko týždňov.
„Z psychologického hľadiska odporúčam nepodceňovať to a dať si čas porozprávať sa s dieťaťom o tom, čo sa deje... Najväčšou výzvou (pre prvákov, pozn. red.) je zapadnúť v novom kolektíve, nájsť si svoje miesto. Taktiež všetci očakávajú, že budú samostatnejší a zodpovednejší,“ vysvetlila pre TA3.
Už je to tu!
Za výbuchmi zlosti či plaču, ktoré sa po vyučovaní doma dejú, môže byť potlačený stres, nervozita či horší spánok. Povinností je zrazu oveľa viac než predtým, dieťa si musí zvyknúť na nový režim, ktorý bol ešte pred pár týždňami oveľa voľnejší a v niektorých prípadoch k jeho stresu svojimi otázkami prispievajú aj samotní rodičia.
„Nebojíš sa? Musíš ísť spať, lebo budeš ráno unavený. Už je to tu, musíme si nastaviť režim.“ Podobné vety môžu podľa školských psychologičiek deti ešte viac vystresovať. Oveľa dôležitejšie je ukázať im správny príklad v praxi a to hlavne vlastným správaním.
