Slovenský básnik dreva vytvoril miesto ako z rozprávky. Nájdete ho len kúsok od hraníc
V roku 2014 zostali zo stavby len trosky.
„Odstehoval som sa na delšiu dobu sem, zo začiatku som myslel, že budem asi za mesiac hotový, dnes už vidím, že nie. Na stavbe, kterú tu stavím, dávam si náramne mnoho záležať, aby to bola moja chlúba,“ písal v liste slovenský „básnik dreva“, keď staval unikátnu turistickú útulňu. Len pol hodiny od našich hraníc pred 127 rokmi vytvoril miesto ako z rozprávky, ktoré vstalo z popola a ktoré môžete navštíviť aj vy.
Hora boha hojnosti
Radhošť je hora opradená mýtmi, bájami a legendami. Podľa povestí je spojená s bohom Radegastom, symbolom hojnosti, pohostinnosti a slnečnej sily, ktorého uctievali staré slovanské kmene. Keď sa dnes vyberiete na toto miesto do srdca českých Beskýd, cestou natrafíte na Pustevny na Radhošti, dve unikátne stavby – útulňu Maměnku a jedáleň Libušín.
Obe vznikli podľa návrhov slovenského architekta Dušana Jurkoviča, ktorý v tom čase ešte len vstupoval do svojej najslávnejšej éry. Mal iba 30 rokov, no už vtedy mal vyhranený rukopis, v ktorom spájal ľudovú architektúru so secesnými prvkami. Inšpiráciu pritom čerpal nielen na Valašsku, ale aj v slovenskej ľudovej architektúre. „Celkový ráz i napriek ozdobným súčastiam uchovaný v zmysle našich drevených stavieb ľudu. Uvádzam tu fojtstvo v Karloviciach. K Maměnčinu štítu vzorom mi bol štít zo Zubří pri Rožnove,“ citoval Jurkoviča iDnes.cz.
Drevený unikát
Keď sa začala stavba Maměnky, v jej susedstve už stála malá drevená krčma. Pôvodne sa počítalo s tým, že sa iba rozšíri, aby v nej vznikla dostatočne veľká jedáleň. Jurkovič však prišiel s iným riešením. Pristaval novú zrubovú stavbu a obe budovy spojil.
Tak vznikol Libušín – stavba, ktorá sa stala jednou z najvýraznejších ukážok Jurkovičovho osobitého štýlu. Architekt navyše premyslel aj to, ako bude vyzerať v priestore. Nechcel, aby nová stavba zatienila Maměnku. „Pre voľný pohľad na Maměnku nutno bolo uťať rohy pravého krídla, aby nezacláňali prichádzajúcemu z lesa od strany frenštátskej,“ vysvetľoval. Čo Libušínu chýbalo na výške, to mu Jurkovič vynahradil na zdobnosti. Interiér jedálne totiž nie je obyčajným dreveným priestorom. Na jeho výzdobe sa podieľal aj slávny maliar Mikoláš Aleš a steny podľa jeho kresieb vyzdobil akademický maliar Karel Štapfer.
Slovenský básnik dreva
„Architekt Jurkovič v čase, keď túto jedáleň projektoval, hýril nápadmi zo svojho raného obdobia a podarilo sa mu vytvoriť architektonický unikát,“ uviedol pre Český rozhlas historik Radek Hasalík.
Jurkovič svojimi stavbami na Pustevnách ohromil nielen teoretikov umenia, ale aj bežných turistov. Práve tu si vyslúžil prezývku „básnik dreva“. Jeho stavby totiž nepôsobia ako strohé turistické objekty, ale skôr ako súčasť okolitej krajiny. Existencia tohto rozprávkového miesta však nebola vždy samozrejmosťou. Dreveným dominantám Pusteven hrozil zánik hneď niekoľkokrát a v marci 2014 Libušín zachvátil rozsiahly požiar, ktorý historickú stavbu prakticky zničil.
