Nedeľný obed Slovákov by mal vyzerať úplne inak. 91-ročná profesorka biológie vie, čím si najviac škodíme

„Pretože hlavný cieľ kombinovania jedál je konzumovať a tráviť len tie konkrétne jedlá, ktoré majú rovnaké požiadavky na tráviace šťavy a zároveň sa nachádzajú v rovnakom pH, teda v rovnakom chemickom prostredí,“ vysvetlila v podcaste. 

Pri škrobových potravinách, ako sú zemiaky či ryža, sa podľa nej trávenie začína už v ústach pôsobením enzýmu amylázy. V žalúdku sa však pôsobenie slinnej amylázy v kyslom prostredí výrazne obmedzí a trávenie sacharidov pokračuje neskôr v tenkom čreve. Horáková je presvedčená, že kombinovanie rôznych druhov potravín zbytočne zaťažuje tráviaci systém a spotrebúva energiu.

Príspevok používateľa Katarina Horaková | Horax Longevity (@horaxlongevity)

ZOBRAZIŤ PRÍSPEVOK

Únavný nedeľný obed

„Keď si sadnete jesť, povedzme si dáte rezeň s prílohou zo zemiakov, rezeň sa začne tráviť hneď, ale zemiaky a obalová krusta akoby čakali. Žalúdok pritom musí vyprodukovať dostatok tráviacich štiav na celé jedlo,“ vysvetlila vedkyňa svoj pohľad na výživu. Moderná fyziológia však nepodporuje predstavu, že bežná kombinácia bielkovín a sacharidov je pre telo nevhodná alebo že trávenie takéhoto jedla spotrebúva neprimerane veľa energie. Profesorka Katarína Horáková napriek tomu zostáva veľkou propagátorkou delenej stravy.

Prečítajte si tiež: Verí, že sa dožije 120 rokov. Taliansky expert na dlhovekosť svojim pacientom radí robiť štyri veci

„Predstavme si typický nedeľný obed. Chutná polievka, potom, povedzme, rezeň. Viem, že v mnohých rodinách je to vždy rezeň. No a potom je na rade ešte nejaký dezert. A potom prichádza pätnásťminútový šlofík. Človek je unavený, stlmený a spomalený. Prečo? Lebo všetka energia sa zameriava len na tvorbu enzýmov a na samotné trávenie. Trávenie je totiž komplexný a zložitý proces,“ vysvetlila v podcaste. Ona sama je mäso maximálne trikrát do týždňa.

Príspevok používateľa TROSHKA 🤏 (@troshkaofficial)

ZOBRAZIŤ PRÍSPEVOK

V tele máme tlačidlá

„Ľudia, ktorí ho jedia každý deň, si veľmi škodia,“ uviedla s odvolaním sa na fungovanie mechanizmu mTOR – bunkovej regulačnej dráhy, ktorá okrem iného reaguje na dostupnosť živín a aminokyselín. mTOR zohráva dôležitú úlohu pri regulácii bunkového rastu a zároveň súvisí s autofágiou, procesom, pri ktorom bunky rozkladajú a recyklujú poškodené alebo nepotrebné súčasti.

Prečítajte si tiež: Čo jedia ľudia zo zón dlhovekosti? Odborník spísal zoznam superpotravín, ktoré môžu predĺžiť aj váš život

„V tele máme takzvané tlačidlá. Fungujú presne ako vypínač, ktorým si môžeš zapnúť alebo vypnúť elektrinu. A teraz, keď na to stlačíš, uvidíš, že sa to nazýva mTOR. Keď sa tento mechanizmus spustí a funguje neustále, autofágia nefunguje a neprebieha ani regenerácia. Naopak, delenie buniek ide na plné obrátky,“ vysvetlila. Podľa profesorky môže byť jedným z problémov práve príliš častá konzumácia mäsa, ktorú spája s dlhodobou aktiváciou tejto dráhy. „A starnutie predsa neznamená, že keď starnem, musím byť chorý. To si môžeme spôsobovať sami svojím každodenným stravovaním a nesprávnymi kombináciami jedál,“ pokračovala expertka, ktorá je okrem iného veľkou fanúšičkou prerušovaného pôstu.

Ako vyzerá jej jedálniček?

„Prerušovaná hladovka vlastne spúšťa autofágiu, pri ktorej sa telo samo obnovuje. To, čo je poškodené, sa opravuje, pretože v bunke máme rôzne súčiastky, ktoré sa postupne rozkladajú a treba ich obnoviť,“ opísala proces, ktorý prirovnala k recyklácii. „Je to podobné, ako keď odnesieme domáci odpad, napríklad plastové fľaše, na zber. Z tohto materiálu sa potom vyrobí niečo úplne nové. Verte tomu alebo nie, podobný proces sa deje aj v našom vlastnom tele,“ vysvetlila. Podľa Horákovej Slováci zabúdajú aj na prirodzený rytmus tela a prezradila, ako sa stravuje vo svojich 91 rokoch ona sama.