Nedeľný obed Slovákov by mal vyzerať úplne inak. 91-ročná profesorka biológie vie, čím si najviac škodíme
Staráme sa o autá, ale o zdravie nie, vraví Katarína Horáková.
„Veľmi ma mrzí, že toľko ľudí sa nemiluje. Jasne to vidieť na vysokom počte Slovákov, ktorí trpia chorobami. A to je veľmi smutné,“ hovorí v podcaste TROSHKA 91-ročná profesorka biológie Katarína Horáková, ktorá napriek svojmu veku prednáša, píše knihy, denne cvičí a nepotrebuje nikoho, kto by sa o ňu staral. Chorľavá staroba podľa nej nie je nevyhnutná. Horáková však upozorňuje, že Slováci pri starostlivosti o svoje zdravie robia chyby, ktoré si často ani neuvedomujú.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=1112820320518523&set=pb.100053716976029.-2207520000&type=3
Človek sa musí znovu narodiť
„Mrzí ma, že Slováci sa dobre starajú o svoje auto, aj tí vo vyššom veku. Kedykoľvek sa niečo pokazí, hneď bežia do servisu. Vedia, že keď rýchlo tú chybu neodstránia, bude zle. Ale starať sa o to, čo potrebuje ich telo? O to sa nestarajú a ani nevedia ako,“ priznala skúsená vedkyňa. Práve preto sa dlhodobo snaží ľudí vzdelávať. Prednáša na univerzite tretieho veku a svoje poznatky popularizuje aj prostredníctvom knih a článkov.
„Vždy ľuďom hovorím, že by si naozaj mali viac čítať, aby sa riadne vzdelali. Aspoň by mali rozumieť základnej stredoškolskej biológii, osviežiť si chémiu, len tak, aby si pripomenuli, čo vedia. A potom, samozrejme, by mali tie vedomosti využiť, aby zostali zdraví,“ vysvetlila. Podľa nej však Slováci často začnú o svojom životnom štýle premýšľať až vtedy, keď sa dostanú na úplné dno.
Už nechudni, radšej o tom napíš
„Človek sa musí znovu narodiť. Zvyčajne sa to stane, keď človek dosiahne dno, zdravotne myslím. Potom väčšina múdrych ľudí začne rozmýšľať o sebe, o tom, čo som urobil zle. Povedia si – ja tu ešte chcem byť,“ pokračovala. Aj ona sama vraj takúto životnú zmenu zažila. Do päťdesiatky sa sústredila predovšetkým na kariéru a až neskôr, počas hormonálnych zmien, si všimla, že priberá a necíti sa dobre. Zlom prišiel počas lyžovačky v Nízkych Tatrách, kde stretla svoju známu, ktorú vídala približne raz do roka, no tentokrát ju takmer nespoznala. Výrazne schudla a podľa Horákovej vyzerala fantasticky.
„Tak som sa jej spýtala: Marta, čo si robila? Aké zázraky sa ti stali?“ spomínala. Práve vtedy sa vedkyňa prvýkrát dozvedela o delenej strave. Začala si o nej študovať dostupné informácie z chemického a biologického hľadiska, sama ju vyskúšala a postupne začala chudnúť.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=758328075967751&set=pb.100053716976029.-2207520000&type=3
„Už nechudni, ale niečo o tom napíš,“ povzbudzovali kolegovia Horákovú, ktorá o delenej strave publikovala množstvo článkov. Podľa profesorky nejde iba o to, čo a koľko človek zje, ale aj o kombinácie potravín. Ako príklad uvádza typický slovenský obed – rezeň so zemiakmi.
