Brit u nás 30 rokov skúma medvede: Viem, prečo ich stretávame čoraz častejšie. Neútočia ako vo filme
Stretol stovky medveďov, ani jeden ho nenapadol.
K najväčšiemu počtu útokov podľa jeho údajov dochádza v Nízkych Tatrách a Malej Fatre. Počet incidentov je tam takmer dvojnásobný v porovnaní s ďalšími lokalitami, medzi ktoré patria Strážovské vrchy, Poľana či Veľká Fatra. Pri pohľade na okresy je na prvom mieste Martin, za ním nasledujú Liptovský Mikuláš a Ružomberok.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=534031673465077&set=pb.100078195630324.-2207520000&type=3
Pomôže odstrel?
Práve pri otázke, čo s rastúcim počtom stretov robiť, sa diskusia o medveďoch často dostáva k otázke ich odstrelu. Robin však upozorňuje, že ani výrazné zníženie populácie automaticky neznamená, že riziko zmizne.
„Ak by vyhubili polovicu medveďov a všetko ostatné zostane po starom, štatisticky by bola menšia šanca stretnúť medveďa, preto by sme mohli logicky očakávať menej incidentov. No ale ak by do lesa chodilo dvojnásobne viac ľudí či rovnaký počet ľudí, ale oveľa častejšie, alebo by v lese začalo viac ľudí behať, budeme tam, kde sme boli predtým,“ vysvetlil v rozhovore pre Postoj, v ktorom zdôraznil, že nie je za to, aby sa každý problém riešil v prospech medveďa.
Dá sa to riešiť aj inak
„Nechcem, aby to vyznelo tak, že za všetko môžu ľudia. Tak to nie je. Ale nemôže za všetko ani medveď. Ja sa snažím pochopiť medveďa aj človeka,“ povedal. Ak sa podľa neho objaví medveď, ktorý sa ľudí nebojí a opakovane sa k nim vracia, situácia je iná. „Ak ide o problematického medveďa, teda o takého, ktorý sa nebojí ľudí a stále sa k nim vracia, jeho odstránenie je najlepším riešením pre celú populáciu medveďov, inak im robí „medvediu službu“,“ vysvetlil a upresnil, že existujú miesta, ktoré sa rozhodli problém s medveďmi riešiť inak než iba debatou o ich odstrele.
Ako príklad uviedol rumunské mestečko Băile Tușnad, kde sa problém s medveďmi podarilo zmierniť edukáciou obyvateľov a preventívnymi opatreniami, napríklad elektrickými ohradami okolo záhrad. „Hovoria tomu „bear smart community“, teda medvedia inteligentná komunita,“ spomínal.
Najväčšou chybou je prekvapenie
Pri pohybe v prírode by podľa neho Slováci nemali myslieť iba na počet medveďov. Omnoho dôležitejšie je vedieť, ako sa v prostredí s výskytom medveďa správať. Zoológ odporúča vyhýbať sa situáciám, ktoré zvyšujú šancu na náhle stretnutie. Rizikovejšie je chodiť osamote, nevšímať si okolie, pohybovať sa mimo značených chodníkov alebo prechádzať cez miesta, kde môžu medvede počas dňa odpočívať.
„Napriek tomu je dôležité si uvedomiť, že väčšina stretnutí s medveďmi končí bez útoku,“ zdôraznil expert. Problém môže nastať vtedy, keď sa človek k zvieraťu priblíži, vyruší ho, začne naň kričať alebo sa ho pokúša odohnať. Obzvlášť citlivé môžu byť medvedice s mláďatami.
Robin zároveň odporúča mať pri sebe medvedí sprej. „Mal by byť ľahko prístupný, napríklad pripevnený k opasku, a daná osoba by mala vedieť, ako ho v prípade potreby použiť – na internete sú videá, ktoré to ukazujú,“ poradil zoológ. Za desaťročia v slovenskej prírode videl on sám stovky medveďov a v desiatkach prípadov sa s nimi stretol zblízka. Napriek tomu ani jeden z nich nezaútočil.
