Šancu na prežitie má 10 percent, tvrdili lekári. Pomôžme Samuelovi spraviť ďalší krok k samostatnosti
Vybojoval si život, titul aj prácu, no teraz potrebuje našu pomoc.
Keď sa Samuel narodil, jeho rodičia nevedeli, či ho budú mať doma. Prišiel na svet v 28. týždni tehotenstva a prvé mesiace života strávil v nemocnici. Lekári mu dávali iba desaťpercentnú šancu na prežitie. Dnes má 26 rokov, za sebou vysokoškolské štúdium, inžiniersky titul, pracovné skúsenosti a množstvo rehabilitácií. Invalidný vozík je stále súčasťou jeho života, no Samuel sa naň nechce pozerať ako na hranicu svojich možností. Jeho snom je byť čo najviac samostatný.
Z desaťpercentnej šance k vlastným krokom
Samuelov život sa začal bojom, ktorý si sám nemohol vybrať. Narodil sa predčasne, v 28. týždni tehotenstva, a jeho prvé mesiace boli spojené s nemocnicou, lekármi a neistotou. Následkom predčasného pôrodu mu diagnostikovali detskú mozgovú obrnu v quadruspastickej forme.
Už ako malé dieťa podstúpil množstvo vyšetrení a rehabilitácií. V prvých týždňoch života musel absolvovať aj operáciu očí, pri ktorej mu primrazili sietnicu. Práve vďaka úspešnej operácii dnes vidí. Od šiestich rokov nasledovali ďalšie ortopedické operácie. Ich cieľom bolo dať Samuelovi šancu postaviť sa raz na vlastné nohy. Cesta k tomu však nebola jednoduchá ani krátka.
Veľký kus práce odviedol spolu so svojimi rodičmi a fyzioterapeutmi. Od desiatich rokov dokáže s pomocou dvoch francúzskych barlí prejsť krátku vzdialenosť. Pri bežnom fungovaní však stále potrebuje invalidný vozík a pri viacerých činnostiach aj pomoc druhých. Pre niekoho môže byť niekoľko krokov samozrejmosťou. Pre Samuela sú však výsledkom rokov vytrvalosti, cvičenia, bolesti aj odhodlania. Každý krok, ktorý dokáže urobiť sám, je preňho dôkazom, že má zmysel pokračovať.
