Kysnuté cesto v lete pracuje rýchlejšie. Jožka Zaukolcová prezradila trik, ako zostane jemné a vláčne
Stačí pridať jednu ingredienciu a sledovať čas.
Kvások je najstarším známym spôsobom kysnutia cesta a jeho história siaha až do čias starovekého Egypta. Ten sa navyše považuje aj za kolísku kváskového chleba. Predpokladá sa, že tamojší obyvatelia si všimli, že zmes múky a vody po určitom čase zväčší svoj objem a časť vykysnutého cesta neskôr začali pridávať do novej dávky, čím vznikol základ kváskového pečenia. Odtiaľ sa technika postupne rozšírila do Grécka a neskôr aj do Rímskej ríše.
Vyžaduje si trpezlivosť a cit
Prípravu kysnutého cesta (spočiatku najmä na pečenie chleba) Slovania prevzali od Germánov pravdepodobne medzi 2. a 6. storočím. Na území dnešného Slovenska však kysnutý chlieb podľa Centra pre tradičnú ľudovú kultúru nepatril ihneď medzi každodenné pokrmy. Jedávali ho najmä vyššie spoločenské vrstvy, ktoré ho kupovali od pekárov a bežnou súčasťou jedálnička väčšiny obyvateľov sa stal až v priebehu 18. storočia.
Kysnuté cesto sa postupne stalo skúškou pravého kuchárskeho umenia a gazdiné si recepty začali odovzdávať z generácie na generáciu. Dnes je takéto pečivo či mäkký kváskový chlieb pýchou mnohých remeselných pekární a kváskovanie sa stalo exkluzívnym koníčkom, ktorý si vyžaduje skúsenosti, trpezlivosť a cit. Svoje o tom vie aj uznávaná cukrárka Jozefína Zaukolcová.
Jedna kľúčová surovina
Jej cukrárske rady sú nad zlato, preto na ne mnohí nedajú dopustiť. Rozhodla sa teda upozorniť na chybu, ktorej sa počas leta dopúšťa nejeden domáci pekár. Kysnuté cesto sa totiž vo vysokých teplotách správa úplne inak než počas zvyšku roka, a potrápiť môže aj skúsenejšie gazdinky. Netreba však vešať hlavu, Jožka pozná jednoduchý trik, vďaka ktorému sa dá zachrániť.
