Nebol fešák, utopila sa v jeho modrých očiach. Štefánika našli s listom pre ženu, ktorá mu zostala verná
Milan Rastislav nepatril k veľkým fešákom, no ženy mu nevedeli odolať.
Cesta do Talianska ale nebola priamočiara. Po slávnostnej promócii 12. októbra 1904 v Prahe odišiel Štefánik do Francúzska a po pol roku života v Paríži začal pracovať v observatóriu Meudon neďaleko francúzskej metropoly. V rámci svojich astronomických výskumných ciest navštívil Španielsko, strednú Áziu, Alžírsko, Tahiti, Nový Zéland, Spojené štáty i Južnú Ameriku. Od roku 1905 do roku 1919 precestoval všetky kontinenty okrem Antarktídy.
Láska na prvý pohľad
Francúzskym občanom sa stal v roku 1912 a o dva roky neskôr ho za jeho činnosť vymenovali za rytiera Čestnej légie. Počas prvej svetovej vojny bojoval ako vojnový pilot na francúzskom fronte. Súčasne úzko spolupracoval s Tomášom G. Masarykom a Edvardom Benešom na vytvorení spoločného štátu Čechov a Slovákov.
Reprezentatívnym orgánom česko-slovenského zahraničného odboja sa stala Česko-slovenská národná rada (ČSNR), ktorú založili 13. februára 1916 v Paríži. Práve v tomto roku prišiel Štefánik do Ríma s poverením na nábor pre česko-slovenské légie. Dôstojník stretol markízu Giulianu v paláci Primoli, kde sa jedného dňa schovávala pred dažďom.
„V Ríme som stretla lásku. Prišla ako blesk z jasného neba a zasiahla tak, že sa vo mne všetko zapálilo,“ napísala o osudovom stretnutí po rokoch Giuliana Benzoni vo svojej knihe Život v rebélii, v ktorej priznala, že Štefánikove svetlomodré oči ju oslepili.
Vtedy sa povestný sukničkár zamiloval na prvý pohľad, Štefánik nestrácal čas a 21-ročnú markízu požiadal, aby sa hneď na druhý deň stretli znovu. Až vtedy sa jej predstavil a otvoril pred ňou lastúru ustrice, kde sa zaligotala perla.
Jej malý Slovák
„Ulovil som túto perlu na Tahiti. Vždy som ju nosil pri sebe pre ženu, ktorá sa stane mojou celoživotnou spoločnicou,“ povedal Štefánik, ktorý Giulianu požiadal o ruku a ona odvtedy snívala len o ňom.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
