Paľo Mikulík si zobral ženu, ktorá bola tehotná s iným. Po nešťastí vo výťahu spoznal skutočných priateľov
Od odchodu charizmatického herca uplynulo 15 rokov.
Ako dospelý ukázal na javisku veľa hereckej tvorivosti, hral úlohy lyrické, ironické, groteskné, aj tragické. Do jeho repertoáru patrili klasické inscenácie ako Čechovove Tri sestry, Shakespearova dráma Richard III., či Smrť obchodného cestujúceho od Arthura Millera. Pravidelne účinkoval v rozhlase, v televíznych inscenáciách, vo filme a v dabingu. Archív Rozhlasu a televízie Slovenska obsahuje približne 500 filmov a inscenácií, v ktorých hral.
Veľká príležitosť
Jednou z jeho prvých skúseností pred kamerou bol televízny film Žena v baraku (1962) a film Každý týždeň sedem dní (1964). Popri divadle sa venoval väčšinou televíznej tvorbe a už v 70. rokoch 20. storočia patril medzi najobsadzovanejších hercov. Účinkoval v známom televíznom filme Mário a kúzelník, ktorý na motívy poviedky Thomasa Manna nakrútil Miroslav Luther (1976). Film bol ocenený na Medzinárodnom televíznom festivale Monte Carlo.
Veľká herecká príležitosť na Mikulíka čakala v podobe snímky Tisícročná včela režiséra Juraja Jakubiska (1983), ktorý ho o dva roky neskôr obsadil aj do svojej rozprávky Perinbaba, kde si zahral richtára. Pavol Mikulík hral tiež vo filme Stana Párnického Južná pošta (1987) a hlavnú úlohu vytvoril v trpkej komédii Štefana Uhera Správca skanzenu (1988).
Náhly zvrat
Herec sa oženil za nezvyčajných okolností. Keď si bral svoju manželku, bola tehotná, ale s iným mužom. Pavol však nevlastného syna Martina bral ako svojho, pričom neskôr k nemu pribudol aj syn Ján. Manželstvo vydržalo do začiatku 90. rokov. Pavla trápilo, že po 26 rokoch opúšťa ako ženu, tak aj synov, preto rozvod odďaľoval, koľko sa dalo. Až potom začal vzťah s jazykovou pedagogičkou Ľudmilou.
Zlom v jeho živote nastal náhle. Pri nakrúcaní v Košiciach utrpel 8. júla 1993 rozsiahlu cievnu mozgovú príhodu. „V ten deň som necítil žiadne varovanie. Popoludní som nastúpil do výťahu v hoteli. Viezol sa so mnou liftboj. Odrazu som len pocítil, že strácam vedomie. Išlo to rýchlo. Všetko sa mi zahmlilo, zmizlo. Ostatné poznám iba z počutia, dva mesiace som bol v bezvedomí. Povedali mi, že som odpadol, čo si zamestnanec hotela vysvetlil ako opitosť. Odniesol ma do izby a nechal ma tam,“ opisoval osudný deň.
Viac si môžete prečítať na ďalšej stránke.