Rozdelili sme sa slušne a nevytiahli sme na seba zbrane. Pred 30 rokmi odhlasovali zánik Československa
Malo sa uskutočniť referendum, v ktorom by občania rozhodli, či rozdeliť Československo? Prečo si Česi ponechali spoločnú vlajku? Tieto otázky si dodnes kladú mnohí. S odstupom času však treba oceniť, že sme sa rozdelili pokojne a slušne.
V súvislosti s rozdelením Československa pred 30 rokmi považuje historik Štefan Šutaj za podstatné, že sa tak stalo nenásilným a pomerne korektným spôsobom. Dosiaľ pritom chýba dôkladný historický výskum tohto obdobia. Poukázal na to pri príležitosti piatkového výročia od ústavného zákona o zániku spoločného štátu, ktorý prijalo Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (FZ ČSFR) 25. novembra 1992.
Malo sa uskutočniť referendum?
Dodnes sa diskutuje o tom, či to bol náležitý spôsob ukončenia existencie Československa a či nemalo rozhodnúť referendum občanov. "K téme sa vyjadrujú predovšetkým politici, propagandisti, žurnalisti a politológovia. Solídny historický výskum tohto obdobia sa ešte neuskutočnil," uviedol profesor Šutaj, ktorý pôsobí na Katedre histórie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Jeho vyjadrenia poskytol Marián Gladiš z FF UPJŠ.
Ústavný zákon stanovil, že uplynutím 31. decembra 1992 zaniká ČSFR. Nástupníckymi štátmi sa stali nezávislé Slovensko a Česko. "Podstatné v tomto prípade je, že spôsob, akým sa ukončilo pôsobenie československého štátu, bol relatívne korektný, nekonfliktný, že pri ňom nehynuli ľudia a nerinčali zbrane. Na oboch stranách hraníc zostali možno nejaké škrabance, ale aj priateľské vzťahy a možnosti pre konsenzuálne spolunažívanie," zhodnotil Šutaj.
Nerozhoduje o tom, čo malo a čo nemalo byť
Podľa mienky historika jubilejné konferencie, semináre a oslavné či odmietavé výpovede aktérov doby a politických analytikov nemôžu nahradiť odbornú historickú kritiku priebehu a odhaľovania súvislostí historickej udalosti.
"Preto aj ja môžem povedať iba to, že existovali viaceré možnosti, ako ukončiť existenciu štátu. Mohlo sa tak stať aj referendom, čo by bol proces podstatne dlhšie trvajúci s nejasným výsledkom. Vtedy relevantné autority sa dohodli na zániku spoločného štátu a poslanci na to príslušného zákonodarného orgánu to potvrdili svojím rozhodnutím. Historik vo svojej práci nerozhoduje o tom, čo malo a čo nemalo byť, ale skúma súvislosti historického vývoja, preto nemôžeme ani od historikov očakávať konsenzuálne rozhodnutie o správnosti alebo nesprávnosti postupu v danej historickej dobe," zdôraznil Šutaj.
Prečo si Česi ponechali spoločnú vlajku
Článok pokračuje na ďalšej strane:
