Alex z Nových Zámkov mal ísť dvakrát do plynovej komory. Raz ho zachránila chyba, druhýkrát anjel smrti
Synku, neviem, čo bude zajtra ani pozajtra, ale kamkoľvek sa dostaneme, daj pozor na otecka, hovorila Alexandrovi mama.
Daj pozor na otecka
„Sedeli sme spolu vo vlaku, mamička, otecko a ja. Otecko položil ruku na mamičkinu ruku, ja svoju na to a mamička povedala: Synku, neviem, čo bude zajtra ani pozajtra, ale kamkoľvek sa dostaneme, daj pozor na otecka. Sľub mi to.' Ja som prisahal a mamičke som sľúbil, že budem dávať pozor na otecka,“ hovoril Alexander, ktorý mal v tom čase 15 rokov. Po troch dňoch cesty vystúpil s rodičmi vo vyhladzovacom tábore.
Pri selekcii postavili Alexandra s oteckom na jednu stranu, mamička išla na druhú. Vtedy ju uvideli poslednýkrát. Ako neskôr zistili, kým oni zostali na strane života, mamička sa ocitla na strane smrti. Ani Alexander ale nemal nič vyhraté. Spolu s ďalšími chlapcami ho odvliekli do rómskeho tábora.
„Podmienky tam boli strašné, katastrofálne, nedostatok miesta. Sedeli sme tak, že jeden roztiahol nohy, aby sa tam vošiel ďalší. Keď sa niekto musel vzdialiť na stranu, miesto už nenašiel,“ spomínal Alexander, ktorý napriek tomu všetkému chcel splniť sľub, ktorý dal mamičke. Zo všetkých síl chcel nájsť otecka, ktorý bol v inom tábore.
Zavolali Mengeleho
Kedykoľvek sa dostal z tábora von, zahvízdal melódiu, ktorá mala slúžiť ako rodinný signál. Za pár dní sa dočkal odpovede. „Vedel som teda, v ktorej časti tábora otecko je, a zamiešal som sa do skupiny, ktorá išla pre jedlo. Ako zázrakom som sa do oteckovho tábora dostal. Nemci však boli precízni, pri apele sa okamžite poznalo, že v cigánskom tábore jeden chýba, a v mužskom tábore jeden prebýva. Počty zapísali, ale upozornili Mengeleho,“ hovoril Alex o momente, kedy prišiel Mengele do mužského tábora. Ihneď mu bolo jasné, kto je tu navyše – Alexander bol malý, čo bolo nápadné. Jeho drzosť anjel smrti potrestal poriadnou bitkou.
Polomŕtveho Alexa nakoniec esesáci odviezli na miesto, kde sa hromadili mŕtvi a kde sa skladovali prázdne kade, v ktorých väzňom rozvážali jedlo. Ako zázrakom sa prebral a vliezol do kade.
Plyn nefungoval
„Ráno, o piatej šiestej hodine, prišlo vozidlo, naložil kade a tiež mŕtvych. Nikto nevedel, že som v tej kadi. Stal sa zázrak – auto išlo, a moja kaďa spadla na ceste priamo pri baraku, kde bol otecko. Vyliezol som z kade, šofér nič nevidel, a tak som sa zachránil,“ prezradil Alexander, ktorý od tej doby zostal v mužskom tábore s oteckom. Jedného dňa ale všetkých odvliekli do plynovej komory.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
