Lekár zachránil jediným receptom tisíce detí. Nenašiel ho v laboratóriu, ale v obyčajnej kuchyni
Pediater Ernst Moro si všimol, že najviac detí zabíjala obyčajná hnačka.
Zachránil tisíce životov, dokázal diagnostikovať detskú mozgovú obrnu, hovoril o dôležitosti dojčenia - a aj napriek tomu tento velikán zostal v zabudnutí. V čase, keď ordinoval pediater Ernst Moro, dĺžka priemerného ľudského života bola o polovicu kratšia ako dnes. Nie preto, že by ľudia zomierali až takí mladí, ale preto, že až štvrtina dojčiat sa nedožila dospelosti. Jedným z hlavných dôvodov úmrtí najmenších bola hnačka a Ernst Moro to chcel zmeniť. Jeho liek bol jednoduchý a zároveň geniálny.
Zázračný recept na hnačku
Ernst sa narodil v Ľubľane, hlavnom meste Slovinska, ktoré bolo v tom čase súčasťou rakúsko-uhorskej ríše. Ako mladý odišiel do rakúskeho Grazu, kde vyštudoval medicínu. Neskôr získal doktorát z medicíny v USA i Veľkej Británie a ihneď začal spolupracovať s velikánmi vtedajšej medicíny. Moro túžil byť jedným z nich. Netrvalo dlho a stal sa odborníkom na pediatriu.
V roku 1904 ho pozvali na Medzinárodný kongres o vede, kde mal vyriešiť jeden hlavný problém - prečo dosahovala úmrtnosť dojčiat až 25 percent? Trápilo to celý svet. Ernst Moro bol profesorom pediatrie na univerzite v nemeckom Heidelbergu, kde si všimol, že najviac detí zabíja obyčajná hnačka. Rodičia boli z toho zúfalí a dúfali, že lekári prídu s liekom, ktorý zachráni ich ratolesti.
Z laboratória za sporák
Ernsta Mora dookola v ambulancii navštevovali ľudia s hnačkujúcimi dojčatami, a tak sa rozhodol, že zakročí on sám. Liekov ale bolo príliš málo a aj tie, ktoré mal k dispozícii, nemali na detskú hnačku takmer žiadne účinky. Ernst sa snažil prísť na to, kde sa vlastne viróza berie, a ktoré časti tela napadá. Keď zistil, že išlo o črevné baktérie, ktoré sa vo veľkom usádzali na stenách čriev, vedel, že z laboratória sa musí presunúť do kuchyne. Práve za sporákom chcel objaviť fungujúci liek.
Článok pokračuje na ďalšej strane:
