Bernice pomocou svojho Kodaku urobila veľa realistických záberov ľudí, ktorí prežili jednu z najznámejších katastrof na svete.
„Ich tváre boli zamrznuté a vystrašené. Mnoho z nich bolo dobre oblečených, takže išlo hlavne o pasažierov prvej triedy. Ženy na sebe mali vypožičané kabáty od mužov, ktorí sa potopili s loďou. Vo vode plávali skladacie stoličky a trosky lode,“ opisovala neskôr otrasný zážitok Bernice.
Hoci posádka a úrady vydali zákaz poskytovať akékoľvek informácie týkajúce sa nešťastia, Bernicu kontaktoval neznámy novinár a ponúkol jej desať dolárov za jedny z jediných záberov vtedajšej udalosti. Keďže si neuvedomovala, aké dôležité budú jej fotografie pri rozprávaní tohto tragického príbehu, ponuku prijala.
Neskôr sa jej výnimočné fotografie objavili v novinách a tragédiu Titanicu videl celý svet na vlastné oči. Zásluhy sa Bernice Palmerovej, ktorá zomrela v roku 11. februára 1989 vo veku 96 rokov, pripisujú len zriedka. Vzácne fotografie však spolu s fotoaparátom stihla venovať americkému múzeu Smithsonian Institution Archives.
