Maria Montessori sa vzdala vlastného syna, no cudzím deťom menila životy. Pred Mussolinim ju zachránil Gándhí
Prosím, milé deti, vy všetky, ktoré môžete, budujte so mnou mier medzi ľuďmi na celom svete, hovorila Maria Montessori, ktorá verila v potenciál každého dieťaťa.
Deťom, ktoré ostatní považovali za nevzdelané a neposlušné, dala šancu na nový začiatok. Maria Montessori, talianska lekárka, pedagogička a filozofka, prišla na inovatívny spôsob, ako deti upokojiť a vychovať z nich dobrých a šikovných ľudí. Za svoj životný úspech ale zaplatila veľmi vysokú cenu. Zatiaľ čo iným deťom pomáhala, svojho vlastného syna sa musela na 15 rokov vzdať.
Prihovoril sa za ňu pápež
Maria sa narodila v posledný augustový deň 1870 v talianskom meste Chiaravalle. Jej otcom bol Alessandro, úradník s pomerne vyhranenými konzervatívnymi názormi na život. Za to mama Renilda bola jeho úplným protikladom. Ako jedna z mála dievčat dostala veľmi dobré vzdelanie, ktoré chcela dopriať aj svojej dcére. Vtedajší vzdelávací systém ale progresívnym myšlienkam veľmi neprial.
Dievčatá sa mali učiť domáce práce, aby sa z nich neskôr stali dobré manželky a mamy. Renilda ale svoju dcéru chcela učiť, aby sa stala nezávislou a aby si v živote vedela poradiť aj sama. Prihlásila ju do školy a malá Maria jej plnila sny.
Zaujímala sa o matematiku, o vedu a ako jedna z prvých žien sa rozhodla študovať inžinierstvo. To sa ale otcovi nepáčilo, a tak sa nakoniec rozhodla študovať medicínu. Ani s týmto výberom otec nebol spokojný, zo svojej dcéry chcel mať totiž učiteľku. Stať sa lekárkou bolo vtedy pre ženu viac ako nedôstojné a takmer hraničilo s perverznosťou. Na univerzite nebol človek, ktorý by s radosťou medzi študentov medicíny prijal prvú ženu. Maria sa rozhodla napísať niekoľkým dôležitým ľuďom, medzi ktorými bol aj vtedajší pápež Lev XIII. Ten jediný sa za ňu nakoniec prihovoril.
Vrátiť deťom dôstojnosť
Maria sa nedala zastaviť a nezastrašilo ju ani nepriateľské prostredie univerzity, kde niektorí profesori tvrdili, že ženy majú menší mozog ako muži, preto by nemali študovať, ale mali by radšej zostať doma. Keďže bola vôbec prvou ženskou študentkou na fakulte, nebola vítaná ani pri pitvách. Po oficiálnych hodinách musela vykonávať pitvy mŕtvych tiel úplne sama.
Aby zamaskovala nepríjemný zápach formaldehydu, a teda aj fakt, že je študentkou medicíny, začala fajčiť. Napriek tomu, že kvôli diskriminácii chcela štúdium niekoľkokrát vzdať, 10. júla 1896 sa stala jednou z prvých lekárov v Taliansku a so špeciálnym vyznamenám sa stala známou v celej krajine.
S rovnakou horlivosťou sa neskôr vrhla do práce. Keď sa jej novinári neskôr pýtali, ako pacienti reagovali na to, že je ich lekárkou ženou, odpovedala: „Vedia, kedy sa o nich niekto skutočne stará. Len vyššie vrstvy majú predsudky voči ženám.“ Z Marie sa stávala nielen významná lekárka, ale aj obhajkyňa ženských práv. Na medzinárodnom kongrese v Berlíne predniesla správu o sociálnej reforme, v ktorej tvrdila, že ženy by mali mať nárok na rovnakú mzdu ako muži.
Maria popri boji za ženské práva pracovala na psychiatrickej klikne, kde sa venovala najmä deťom so závažnými poruchami učenia. V tom čase považovali tieto deti za mentálne postihnuté a za tie, ktoré boli už vopred odsúdené na neúspech a mizériu. Maria Montessori ale videla, že deti vyrastajú v neprijateľných podmienkach, kde nemohli napredovať. Niektoré z nich v prázdnej miestnosti vyberali omrvinky zo škár podlahy.
Nemanželské dieťa - Mario Montessori
„Je nevyhnutné, aby sa tieto nešťastné stvorenia mohli znovu vrátiť do ľudskej spoločnosti, aby zaujali miesto v civilizovanom svete, aby sme im navrátili ľudskú dôstojnosť,“ povedala žena, ktorá dala týmto deťom šancu pre lepší život.
Článok pokračuje na druhej strane:
