Každý z nich je otec, manžel alebo syn. Zdravotná sestra pomohla každému vojakovi, sama zaplatila životom

Vedela, že riskuje, ale jej poslanie bolo dôležitejšia. Zdravotná sestra počas prvej svetovej vojny odmietala deliť vojakov na spriaznených a nepriateľských. Pomoc poskytla každému, kto ju potreboval.

Nedržala sa konvencií

Edith Cavellová sa narodila v roku 1865 vo Veľkej Británii do veľmi nábožensky založenej rodiny. Otec im dal vzdelanie, ale naučil ich aj hodnotám a dal im schopnosť obetovať sa pre druhých. Práve na tom Edith stavala celé roky svojho života. Na internátnej škole sa v nej objavilo nadšenie pre francúzštinu a riaditeľka školy ju odporučila ako vychovávateľku do jednej rodiny v Bruseli. Keď jej otec však v roku 1890 vážne ochorel, starala sa o neho a presvedčila sa, že svoje poslanie vidí práve v profesii zdravotnej sestry. Cavellová začala trénovať v londýnskych nemocniciach a jej cit a nadšenie pre prácu sa nedalo ukryť.

Jeden z lekárov Antoine Depage jej ponúkol opäť prácu v Bruseli a ona súhlasila. Depage chcel modernizovať ošetrovateľstvo v Belgicku a na to potreboval tak kvalitné zdravotné sestry akou bola Edith Cavellová.

Ošetrovateľstvo bolo jedným z odvetví, ktoré profesijne obsadzovali mníškami a teda ženami. Už tým, že Edith s ponukou súhlasila, poukazovalo na jej pokrokové myslenie a aj na schopnosť nedržať sa konvencií. „Zastaralé myšlienky, že je pre ženy hanbou pracovať, sa v Belgicku stále držia. Ženy z dobrých rodín a vzdelaním si stále myslia, že strácajú svoje postavenie tým, že by si mali zarábať na živobytie,“ písala domov v liste.

Potrebná viac ako kedykoľvek predtým

V roku 1914 už pracovala na plný úväzok a prednášala. Za hranicami sa však už začali hromadiť nemecké vojská. V dobe, keď Nemci napadli Belgicko, sa práve nachádzala v Anglicku a starala sa o mamu. Pohodlne sa mohla vyhnúť vojenského konfliktu, ale ona práve naopak – musela sa čím skôr vrátiť do Belgicka. „V takejto chvíli som potrebná viac než kedykoľvek predtým,“ tvrdila Cavellová.

Jej škola pre sestry sa premenila na vojenskú nemocnicu a začali do nej prúdiť zranení vojaci. Cavellová ako prvé svojim sestrám nariadila, aby so všetkými vojakmi zaobchádzali rovnako bez ohľadu na ich národnosť.

„Každý muž je otec, manžel alebo syn. Povolanie ošetrovateľky nepozná hranice,“ tvrdila. Belgicko sa dostalo pod nemeckú okupáciu a snaha pomáhať cudzím vojakom sa považovala za veľký zločin. Keď sa z Belgicka stiahlo 150-tisíc britských vojakov, ostali po nich zranení, ktorí boli vystavení riziku zatknutia. Keď sa dvaja z nich dostali práve do jej nemocnice, súhlasila, že im pomôže. A tým to nekončilo. Zdravotná sestrička sa postarala o to, aby sa ranení muži dostali do Holandska ako neutrálneho štátu. Tu sa začal jej tichý odpor proti nemeckej okupácií.

Vedela, že jej hrozí trest

Článok pokračuje na ďalšej strane: