Bola prvou slovenskou lekárkou. Svoj život zasvätila pacientom s tuberkulózou, ktorých volala nezábudky
Na univerzite v Budapešti študovalo na začiatku 20. storočia iba päť žien. Jednou z nich bola aj Liptáčka Mária Bellová, ktorá sa stala našou prvou doktorkou medicíny. O jej promóciách v tej dobe informovali aj slovenské noviny.
„Vysokohorská poloha, čistý, ozónom preplnený vzduch, ticho a kľud prírody v lesoch a materská pečlivá starostlivosť a láska v jich dočasnom domove,“ tak Mária Bellová definovala základ liečby detí. Pacienti inhalovali vysokohorský vzduch a v letnom období dostávali bylinné zábaly z rastlín, ktoré Bellová chodila zbierať spolu s rehoľnými sestrami.
Na tie časy dosahovala svojou liečebnou metódou skvelé výsledky. Bellová sa obracala na rodičov chorých detí, aby dbali na vhodnú stravu, hygienu, sociálne návyky a zdôrazňovala im dôležitosť očkovania aj pravidelné kontroly u lekára. Nerada totiž videla choré deti, ktoré v ústave trávili dlhé mesiace a častokrát aj roky.
Priateľom sa zverila, že pred detskými pacientami si len ťažko dokáže udržať profesionálny prístup. Na obrnenie používala „smokoveckú strnulosť“, ktorá však nebola vždy dostatočná. Podľa pacientky Pavlíny Gadošiovej bola Bellová prísna, no láskavá a starostlivá. Svojich pacientov volala „moje nezábudky“. Vo voľnom čase im čítala rozprávky, hrala s nimi divadlo či pestovali kvety.
Pavlína Gadošiová si spomínala, že im často prízvukovala: „Nevšimli ste si, že mnohí velikáni a učenci, ktorí mali tuberkulózu, boli veľmi múdri? Vo vašom tele je niečo, čo podnieti sily a dáte sa na dráhu, na ktorej dokážete aj nemožné.“ Prácu s deťmi milovala natoľko, že v Smokovci pracovala až 32 rokov. „Deti mi boli všetkým a ja som sa usilovala byť zase všetkým im: lekárkou, matkou, sestrou, poradcom, pedagógom, obhajcom i sudcom,“ hovorila o svojej vášni Bellová, ktorá sama deti nikdy nemala.
Dôchodok strávila u svojich blízkych, ktorí obdivovala jej vitalitu. Aj vo vysokom veku Bellová cvičila, zdravo sa stravovala, pila bylinkové čaje a čítala ruských klasikov. Zomrela krátko po oslave svojich 88. narodenín. Jej kariéru však nasledovali stovky lekárok, ktoré zachránili životy ďalším, nie len tatranských, nezábudkám.
