Anna vyrastala počas vojny: Deti spievali našej učiteľke Rež a rúbaj do krvi, slzy jej padali potokom
Ďalší silný príbeh z vojnového obdobia.
PRAHA 3. augusta - Anna Bařinová, rodená Putnocká, sa narodila 3. augusta 1926 na samote v slovenských Budkovciach. Jej rodičia síce vyrástli v susedných dedinách, ale otecko Štefan pochádzal zo slovenskej a mamička Mária z maďarskej časti. Pamätníčka spomína, že sa doma hovorilo len maďarsky, slovensky sa totiž mamička nikdy nenaučila. Anna a jej štyria súrodenci, Věra, Štefan, Alžbeta a Julius, si ale slovenský jazyk ľahko osvojili medzi ostatnými deťmi.
„Mamička bola v domácnosti a otecko bol bača. Mali sme veľa oviec. Robieval syry, bryndzu. To nás živilo. Ako deti sme museli veľa pomáhať, pri dojení a strihaní oviec. Tiež sme ich pásli. Ale detstvo som mala krásne," spomína Anna Bařinová.
Rež a rúb do krvi
Po Prvej viedenskej arbitráži v novembri 1938 došlo k postúpeniu značnej časti južného a východného slovenského pohraničia v prospech maďarského kráľovstva. Táto udalosť priamo nadväzovala na Mníchovskú dohodu, po ktorej aj Česko prišlo o časť svojho pohraničného územia. Slovensko-maďarské vzťahy boli v tom čase mimoriadne napäté a to sa priamo dotklo aj rodiny Putnockých. „To nás Slováci vyhnali. Vyhnali nás v roku 1938 na hranice. Ale otecko si počas troch mesiacov dokázal vybaviť, že nie je Maďar, ale Slovák. On bol zo slovenskej dediny a mamička z maďarskej, aj keď to bolo blízko pri sebe. A tak sme sa vracali späť na Slovensko," rozpráva Pamätníčka.
V marci roku 1939 sa Slovensko stalo formálne samostatným štátom, hoci v silne podriadenej väzbe k nacistickému Nemecku. „Začali vyháňať Čechov. Naša pani učiteľka Vránová bola Češka a deti jej začali spievať:, Rež a rúbaj do krvi, nebude to prvýkrát, dokiaľ Slovák na Slovensku pánom nebude. Všeckého nám sľúbili, ničoho nám nedali a dvadsať rokov češtinou nás otravovali! 'A pani učiteľke padali slzy potokom. No a potom odišli a začala vojna," spomína Anna Bařinová.
Viac sa dočítate na ďalšej strane:
