Anna vyrastala počas vojny: Deti spievali našej učiteľke Rež a rúbaj do krvi, slzy jej padali potokom
Alexandra Valková
Alexandra Valková

Anna vyrastala počas vojny: Deti spievali našej učiteľke Rež a rúbaj do krvi, slzy jej padali potokom

Ďalší silný príbeh z vojnového obdobia. 

Anna Bařinová — Foto: pametnaroda.cz

PRAHA  3. augusta - Anna Bařinová, rodená Putnocká, sa narodila 3. augusta 1926 na samote v slovenských Budkovciach. Jej rodičia síce vyrástli v susedných dedinách, ale otecko Štefan pochádzal zo slovenskej a mamička Mária z maďarskej časti. Pamätníčka spomína, že sa doma hovorilo len maďarsky, slovensky sa totiž mamička nikdy nenaučila. Anna a jej štyria súrodenci, Věra, Štefan, Alžbeta a Julius, si ale slovenský jazyk ľahko osvojili medzi ostatnými deťmi.

Anna Bařinová

  • narodená 3. augusta 1926 v Budkovce na Slovensku
  • kvôli matkinej maďarskej národnosti bola aj s rodinou na jeseň 1938 odsunutá do Slovensko-maďarského pohraničia
  • v roku 1945 nastúpila do Baťových závodov v Zlíne
  • v roku 1948 sa zúčastnila XI. všesokolského sletu v Prahe
  • zažila prerod Baťových závodov v gottwaldovský Svit
  • v roku 1950 nepodpísala rezolúciu zamestnancov žiadajúci trest smrti pre Miladu Horákovou
  • od roku 1951 pracovala ako robotníčka vo Fatre Napajedla
  • od roku 1974 pracovala vo Svite Gottwaldov

Mamička bola v domácnosti a otecko bol bača. Mali sme veľa oviec. Robieval syry, bryndzu. To nás živilo. Ako deti sme museli veľa pomáhať, pri dojení a strihaní oviec. Tiež sme ich pásli. Ale detstvo som mala krásne," spomína Anna Bařinová.

Rodina Anny Bařinovej v roku 1935.
Rodina Anny Bařinovej v roku 1935. Foto: pametnaroda.cz

Rež a rúb do krvi

Po Prvej viedenskej arbitráži v novembri 1938 došlo k postúpeniu značnej časti južného a východného slovenského pohraničia v prospech maďarského kráľovstva. Táto udalosť priamo nadväzovala na Mníchovskú dohodu, po ktorej aj Česko prišlo o časť svojho pohraničného územia. Slovensko-maďarské vzťahy boli v tom čase mimoriadne napäté a to sa priamo dotklo aj rodiny Putnockých. „To nás Slováci vyhnali. Vyhnali nás v roku 1938 na hranice. Ale otecko si počas troch mesiacov dokázal vybaviť, že nie je Maďar, ale Slovák. On bol zo slovenskej dediny a mamička z maďarskej, aj keď to bolo blízko pri sebe. A tak sme sa vracali späť na Slovensko," rozpráva Pamätníčka.

V marci roku 1939 sa Slovensko stalo formálne samostatným štátom, hoci v silne podriadenej väzbe k nacistickému Nemecku. „Začali vyháňať Čechov. Naša pani učiteľka Vránová bola Češka a deti jej začali spievať:, Rež a rúbaj do krvi, nebude to prvýkrát, dokiaľ Slovák na Slovensku pánom nebude. Všeckého nám sľúbili, ničoho nám nedali a dvadsať rokov češtinou nás otravovali! 'A pani učiteľke padali slzy potokom. No a potom odišli a začala vojna," spomína Anna Bařinová.

Viac sa dočítate na ďalšej strane: 

 

Časť 1 / 3

Už ste čítali?

Byt v úplnom centre Bratislavy vymenili za šťastie na dedine:…

Nie všetky pokrokové projekty začínajú výpoveďou v korporáte.…

Práca v banke ju už nenapĺňala, pustila sa do výroby ženských…

Práca v banke si vyžaduje biznis oblečenie. Dobre o tom vedela už počas vysokej…

Pre koronu prišiel o prácu, tak piekol veterníky pre záchranárov.…

Keď prišiel Matúšov kolega s nápadom piecť koláče…

Horský vodca Ján Kořínek: Ak sa stretnete zoči-voči medveďovi,…

Pre milovníkov prírody a turistov má jasný odkaz.

František prácu smetiara miluje: Nie je to voňavá robota, no…

Vnúčatám kúpil ako hračku smetiarske auto, aby im mohol ukázať,…

25 rokov predáva kapustu na Miletičke: Pochádzam z generácie,…

Ak ste pravidelnými návštevníkmi známej Miletičky, meno…

Slovák Marek pracuje pre Teslu: Tvrdú morálku v práci vydržíte,…

Marek Vančo pracuje v americkej centrále Tesly v tíme autopilota pre samojazdiace…

O slovenskú gymnazistku majú záujem na Oxforde. Od vedeckej…

Paulína na sebe pracovala nad rámec toho, čo vyžaduje škola. Drina sa…