Aby uživila rodinu, pracovala na lodiach. Slečna nepotopiteľná prežila tri nešťastia vrátane Titanicu
Tomu sa hovorí šťastie v nešťastí. Aj napriek prvej zlej skúsenosti nastúpila na loď ešte dvakrát.
ARGENTÍNA 7. júla - Violet Jessopová sa narodila 2. októbra 1887 v Argentíne ako prvá z deviatich detí dvoch prisťahovalcov. Už od útleho veku sa s ňou ale život nemaznal. Okrem nej prežilo len päť ďalších súrodencov a o tých sa potom musela starať.
V detstve navyše ochorela na tuberkulózu a lekári jej prípad posúdili ako beznádejný. Nakoniec prežila, no aj napriek tomu prichádzalo do jej život množstvo ťažkostí a komplikácii. Zomrel jej otec a celá rodina bola nútená vrátiť sa späť do Veľkej Británie.
Starala sa o celú rodinu
Violet tu začala navštevovať kláštornú školu, ale hoci mala vtedy len 16 rokov, na svojich pleciach niesla starosť o celú domácnosť, pretože jej matka si našla prácu ako stevardka na lodiach. Keď v roku 1908 ťažko ochorela aj ona, zodpovednému dievčaťu nezostalo nič iné, ako opustiť školu a vydať sa v jej šľapajach - stala sa stevardkou v Royal Mail Line na lodi Orinoco.
V roku 1910 začala Violet, mimochodom veľmi pekná dievčina so sivomodrými očami, gaštanovými vlasmi a írskym prízvukom, pracovať v spoločnosti White Star Line. Už len to, že túto prácu získala, bol vlastne malý zázrak, pretože bežne sa na túto pozíciu verbovali staršie ženy.
Mladé atraktívne slečny neboli na lodi žiaduce, hrozilo, že dôjde k nejakému „nedorozumeniu“ s cestujúcimi. Aj napriek tomu sa Violet podarilo prácu získať, hoci sa najskôr trochu bála možných nárazov vetra a pracovných podmienok počas plavby. Áno, šiesty zmysel ju pravdepodobne varoval, ale ona si išla za svojím cieľom.
Plavidiel je stále málo!
V tej dobe sa jej nový zamestnávateľ snažil všetkých svojich konkurentov zatieniť a ohúriť výstavbou troch obrovských zaoceánskych parníkov - Olympicu, Titanicu a Britannicu. Prvý menovaný meral skoro 270 metrov na dĺžku a mal na svoju dobu skutočne nevídané rozmery. Bohužiaľ, skúsenosti kapitána a vôbec celej posádky s riadením takých kolosov zrejme neboli úplne postačujúce, čo sa ukázalo veľmi skoro.
Dňa 20. septembra 1911 sa Olympic neďaleko ostrova Wight míňal s vojnovým krížnikom Hawke. Situácia, od ktorej nikto neočakával žiadne nebezpečenstvo, sa v sekunde zmenila na drámu. Ako totiž kapitáni nariadili uhýbacie manévre, aby sa lode vyhli, stal sa prekvapivo pravý opak - plavidlá sa k sebe začali približovať, akoby ich k sebe priťahovala nejaká neviditeľná sila.
Nosila snáď lodiam smolu?
Aspoň tak to pripadalo mladučkej Violet, ktorá na palube Olympicu slúžila. Neskôr sa ukázalo, že za nehodu bola zodpovedná obrovská hmotnosť Olympicu, respektíve obrovská sacia sila, ktorú vyvinuli jeho lodné skrutky a ktorá k sebe obe lode doslova pritiahla.
Došlo k škaredej zrážke a veľkým škodám na oboch stranách, len oprava Olympicu trvala cez dva mesiace, pričom bola dôvodom toho, že sa pretiahla konštrukcia Titanicu. Ani jedna loď sa však nepotopila a k stratám na životoch nedošlo, dalo by sa teda povedať, že to vlastne dopadlo celkom dobre.
Viac sa dočítate na ďalšej strane:
