O jej úspechu pochybovala aj vlastná mama. Valentína Tereškovová ukázala dievčatám, že môžu mať veľké sny

RUSKO 11. februára - „Vták nemôže lietať len s jedným krídlom. Lety do vesmíru s ľudskou posádkou nemôžu prebiehať ďalej bez aktívnej účasti žien,“ povedala Valentína Tereškovová, aby povzbudila ženy, nech sa zapoja do vesmírnych programov. Sovietska kozmonautka bola v júni 1963 jednou z najpopulárnejších žien sveta. Dcéra traktoristu a krajčírky letela 16. júna do vesmíru, vďaka čomu sa stala úplne prvou ženou v kozme. Vo vesmíre sa hlásila ako Čajka, pričom zástava s týmto vtákom jej veje aj na streche domu. 

Narodila sa na farme. Na otca si takmer nepamätala, keďže sa stal obeťou zimnej vojny s Fínskom. Valentina mala vtedy iba dva roky. V mladosti študovala prostredníctvom korešpondenčných kurzov a popritom pracovala ako tkáčka v textilnom kombináte v Jaroslavli. Po skončení školy ju zapojili do straníckej práce, o niečo neskôr študovala pilotáž a stala sa amatérskou parašutistkou.

V päťdesiatom deviatom prvýkrát absolvovala zoskok padákom. Matka ju už vopred varovala: "Ak sa ti to nepodarí, ani nechoď domov!" Neskôr ju vybrali do kozmonautického programu, spolu s matematičkou a členkou národného parašutistického tímu. V šesťdesiatych rokov ju prijali do oddielu kozmonautov a o dva roky neskôr začala s prípravou na svoj prvý let do vesmíru.

Gagarin v sukni

Pred prvým letom absolvovala 18-mesačný tréning, ktorý zahŕňal napríklad aj testy, ako by reagovala na dlhý čas osamote či na podmienky extrémnej - alebo naopak - nulovej gravitácie. 

Po základnom výcviku v tepelnej či izolačnej komore, ktorú prezývali kabína ticha sa stretla s Gagarinom. Ten ocenil jej silu, energiu a vôľu. Generál, ktorý vyberal kozmonautov na let do vesmíru, sa o Tereškovovej vyjadroval ako o Gagarinovi v sukni. Podľa neho bola kompetentnou a veľmi charizmatickou kozmonautkou. 

V deň letu do vesmíru mala dvadsaťšesť rokov.  Let mal počiatočné komplikácie - pre technické ťažkosti a zvýšenú slnečnú aktivitu ho museli preložiť. Tereškovovú okrem toho trápila kozmická nemoc a únava, kvôli ktorým chcelo riadiace stredisko let predčasne ukončiť. Podľa odborníkov z neho zažívala stres a zaspávala na palube. Chyba v automatickom navigačnom softvéri kozmickej lode okrem toho spôsobila, že sa loď vzdialila od Zeme. 

Jej matka nemohla uveriť, že bola vo vesmíre

Začiatkom marca oslávi svoje 84. narodeniny, no na let do vesmíru s úsmevom spomína ešte dnes. Jej let mal prezývku Čajka a trval 71 hodín. Za takmer tri dni sa otočila okolo Zeme štyridsaťosem krát vo vzdialenosti 181 až 231 kilometrov. Na päť kilometrov sa dokonca priblížila k vesmírnej lodi Vostok-5, na palube ktorej bol Valerij Bykovský - legenda, ktorej let sa stal najdlhším v histórii.

Na zemi pristála o tri dni neskôr - 19. júna roku 1963. Valentína dodnes spomína na svoj let a nesmierne si váži aj slávneho kolegu Jurija Gagarina či konštruktéra kozmických lodí Sergeja Koroljova, ktorý sa podieľal aj na vývoji rakety Sputnik 1. 

Aj keď ju z letu rozbolela hlava a prišlo jej nevoľno, na tretí deň vo vesmíre sa už vedela ako tak orientovať. Neskôr však priznala, že čím ďalej bola od Zeme, tým viac jej chýbali bežné veci a javy, ako napríklad zvuky prírody. 

Jej matka o ničom netušila, o úspechu svojej dcéry sa dozvedela až prostredníctvom médií. Vonkoncom tomu nechcela uveriť. "Moja dcéra je len parašutistkou, nemohla byť na palube nejakej vesmírnej lode!" Tvrdila prekvapene. 

Jej meno nesie aj mesačný kráter

Dodnes sa špekuluje o výbere Valentiny Tereškovovej spomedzi piatich záujemkýň o let do vesmíru. Najmä preto, že sa poznala s pilotom Andrijanom Nikolajevom, ktorý sa s ňou neskôr oženil pod patronátom Nikitu Chruščova. Manželom sa narodila dcéra Jelena, no neskôr sa rozviedli a Valentina si vzala riaditeľa Ústredného výboru traumatológie a ortopédie Julija Šapošnikova. Z jej dcéry bola lekárka a stala sa prvým dieťaťom na svete, ktorého obaja rodičia boli vo vesmíre. 

Tereškovová žila so Šapošnikovom až do jeho smrti roku 1999. Ruská kozmonautka však viac do vesmíru neletela. V polovici šesťdesiatych rokov sa stala političkou - pôsobila ako poslankyňa Najvyššieho sovietu ZSSR, vďaka čomu sa stala vedúcou Výboru sovietskych žien. Okrem toho si dokončila štúdium na Vojenskej leteckej technickej akadémii a vykonávala napríklad aj funkciu predsedníčky prezídia Zväzu sovietskych spoločností pre priateľstvo a kultúrne styky so zahraničím.

Vyhlásili ju za Hrdinku Sovietskeho zväzu a od osemdesiateho deviateho bola aj predsedníčkou Medzinárodnej demokratickej federácie žien. Od roku 1997 pôsobila v armáde, pričom len dva roky predtým získala hodnosť generálmajorky letectva. Je držiteľkou množstva vyznamenaní - od Leninovho radu, cez hrdinu Sovietskeho zväzu, až po Zlatú mierovú medailu OSN. Okrem toho publikovala aj knihu Vesmír – široký oceán a napísala libreto k opere Alfa a omega. Pri príležitosti päťdesiateho výročia jej letu do vesmíru sa Valentina v roku 2013 zúčastnila napríklad aj na podujatí organizovanom Úradom OSN pre záležitosti kozmického priestoru (UNOOSA) v rakúskej Viedni. Podľa Valentiny pomenovali aj kráter na odvrátenej strane Mesiaca.