Zero waste nie je žiadna veda. Jednoduchý návod, ako začať žiť krok po kroku viac ekologicky

BRATISLAVA 10. októbra - Začnime pri obyčajných igelitkách. Keď pred pár rokmi vyšlo hrozivé číslo, že priemerný Slovák ich minie ročne až 466, na rozdiel od Dána, ktorý minie len 4, alebo od európskeho priemeru, ktorý je 200 igelitiek na obyvateľa ročne, veľa obchodných reťazcov sa zaviazalo eliminovať ich. Do hry sa vrátili plátenné tašky, ktoré kedysi úplne bežne používali naše staré mamy. Nasledovali sáčky, ktoré v obchodoch začali nahrádzať papierové vrecká a sieťovky. Jeden z obchodných reťazcov priznal, že dva roky dozadu len oni predali 9 miliónov sáčkov a ich ekologickou náhradou sa nebude musieť vyrobiť viac ako 70 ton nového plastového odpadu.

Postupne na ekologickejšie varianty prechádzajú výrobcovia tyčiniek do uší, slamiek, obalov na jedlo či niektorých druhov kozmetiky a drogérie. No napriek tomu je na našom trhu mnoho výrobkov, na čele s približne miliardou plastových fliaš ročne, ktoré, aj kvôli neochote niektorých Slovákov separovať odpad, končia na skládkach, kde sa nikdy nerozložia, ostanú len tak pohodené v prírode alebo v oceánoch. Tam sa ročne dostane viac ako 8 miliónov ton plastov, ktoré potom ohrozujú život rýb, korytnačiek či vtákov.

Zmeniť to však nie je až také náročné. Za posledné roky pribudli na Slovensku ľudia, ktorí sa venujú zero waste životnému štýlu a tiež vznikli desiatky bezobalových obchodíkov, vďaka ktorým razom zistíte, že po veľkom týždennom nákupe vám nemusí zostať kôš plný obalov. Že tomu ale nerozumiete a neviete, ako na to? Na rady a tipy sme sa spýtali inšpiratívnych ľudí z Prešova, Trenčína aj Bratislavy.

Život bez odpadu - jednoducho!

Väčšina ľudí si myslí, že na to, aby žili zero waste, si musia kúpiť špeciálnu fľašu, obedár, keepcup na kávu, slamky, cestovný príbor a ktovie čo ešte. A že aj samotné nakupovanie je drahé a náročné. No zmyslom tohto spôsobu života je nekupovať nové veci, keď môžeme použiť to, čo máme, teda napríklad sklenenú fľašu od mlieka či ovocných štiav, obyčajné nádobky na jedlo, poháre od jogurtu či zaváranín na kávu a čaj. Bez slamiek prežijete a príbor vám stačí aj obyčajný.

Ľudia, ktorí sa rozhodli žiť takýmto spôsobom života a k tomu si otvoriť aj vlastné zero waste obchody, sa zhodujú v tom, že v úvode treba dôkladnú prípravu, následne dobré plánovanie a potom to už ide samo. „Nákupy v bezobalových obchodoch praktizujeme ako rodina už niekoľko rokov. Na začiatku to bola moja vnútorná motivácia, keď som z okna videla lietať vo vetre sáčky či plastové lyžičky zo zmrzliny na zemi. A s manželom nás vyprovokovalo aj to, že sme sa nevedeli zbaviť molí v potravinách. Vždy po nákupoch sme všetko presýpali do sklenených nádob, tak som si povedala, že veď to môžem do nich priamo nakupovať. Samozrejme, niekedy sa mi v zhone starostlivosti o rodinu nepodarilo ísť do bezobalového obchodu a skončila som v klasickom supermarkete. A keď som potom doma vybalila všetky potraviny a kozmetiku, hneď sme mali plné koše plastového odpadu, a to som chcela zmeniť,“ hovorí Andrea Neumeisterová z Bratislavy.

Ako rodina sa snažia obmedzovať nielen používanie obalov, ale aj spotrebu všeobecne, či už sú to hračky, oblečenie a podobne. Téme životného prostredia sa venuje dlho, prednášala pre firmy, doma s dcérou prešívajú oblečenie a tiež kompostujú, čo ju priviedlo aj k tomu, že komunitný kompostér pomohla rozbehnúť aj na sídlisku v Lamači. Záujem ľudí a absencia zero waste obchodu v tejto časti Bratislavy ju aj jej manžela Tomáša napokon priviedla až k tomu, že už v druhej polovici októbra otvárajú svoj vlastný bezobalový obchod s názvom Púpava.

S podobnými pohnútkami sa k založeniu vlastného bezobalového obchodu dopracovali aj Martin Gajdoš a Martina Novotová. „Boli sme s Maťkou kolegovia, pracovali sme v korporáte, no časom sme už v tom nevideli zmysel. Chceli sme však naďalej pracovať spolu, zužitkovať naše skúsenosti z marketingu a venovať sa niečomu, kde by sme videli osobné naplnenie,“ hovorí pre Dobré noviny Martin Gajdoš. Téme životného prostredia sa prirodzene venovali aj predtým, a tak v Trenčíne založili obchod BEZOBALiS. „Hlavným benefitom je prirodzene možnosť pohodlného bezobalového nákupu. BEZOBALiS je však aj miesto, kde zákazník vie, že nakupuje zodpovedne. Produkty u nás vyberáme tak, aby boli čo najviac lokálne, mali čo najmenší dopad na životné prostredie a aby ľudia, ktorí za nimi stoja, mali férovú mzdu. To platí pre všetky naše potraviny, drogériu, kozmetiku remeselné produkty a vybavenie do domácnosti,“ vysvetľuje.

Krok za krokom, ako nakupovať v zero waste obchodoch

Sám Martin Gajdoš má však skúsenosti aj s tým, že ľudia často nevedia, ako to v takýchto obchodoch chodí, a len preto doň ani nevkročia. „Niekedy ľudia iba nakuknú. Radi im vysvetlíme, ako to u nás chodí, ukážeme im, že aj keď nie sú na bezobalový nákup pripravení, majú k dispozícii vrecká z recyklovaného papiera, prípadne obaly na drogériu, ktoré si môžu ponechať a nakúpiť do nich aj nabudúce,“ hovorí Gajdoš. Podobnú skúsenosť má aj Michaela Krížová, ktorá spolu s Laurou Martinkovou založila prvý zero waste obchod v Prešove, Odváž(e)ne. „Keď k nám niekto príde prvý raz, vidíme to podľa toho, že pokukuje po predajni. Radi poradíme a prevedieme ho celým procesom. Ľudia bývajú prekvapení z toho, aké je to pomalé nakupovanie, sú totiž zvyknutí, že nabehnú do veľkých obchodov, nahádžu tovar do košíka a utekajú preč. Toto je však úplne iný nakupovací návyk. Samozrejme, tomu, kto sa ponáhľa, vyjdeme v ústrety, často sa stáva, že si ľudia u nás len nechajú nádobky, aby sme im ich naplnili, idú si vybaviť, čo potrebujú a potom sa po ne len vrátia,“ hovorí pre Dobré noviny Michaela Krížová.

Ako to teda funguje? Ak prídete s vlastnými nádobkami (alebo si ich zakúpite na mieste), prázdne si ich odvážite a na každú nalepíte čiarový kód s hmotnosťou obalu. Nádobky si potom naplníte, opäť odvážite a nalepíte čiarový kód s výslednou váhou. Pri pokladni potom vďaka obom kódom zaplatíte len za čistú váhu tovaru. Aj vzhľadom na bezpečnosť je dôležité dodať, že zákazník sám zodpovedá za kvalitu svojich nádobiek, no personál môže namietať, že nemá vhodnú. Ak by ste napríklad potraviny chceli sypať do nádoby, kde bola predtým trebárs drogéria.

„Musím chodiť s množstvom tašiek a nádobiek? Je to nepraktické,“ hovoria si tiež ľudia, ktorí zero waste nakupovanie dobre nepoznajú. Martin Gajdoš vysvetľuje, že zákazníci sú rôzni a majú aj rôzne potreby. „Často k nám chodia ľudia, čo si kúpia len pár drobností, napríklad do obedárikov, potom sú takí, ktorí si robia menšie nákupy a prinesú si tak 5 až 10 vlastných nádobiek, no máme aj zákazníkov, čo k nám chodia na týždenné nákupy. Prídu s cestovnou taškou plnou nádobiek a s priparkovaným autom pri predajni,“ hovorí s úsmevom.

Presne tak roky funguje aj Andrea Neumeisterová, ktorá už o pár dní otvára obchodík Púpava. „Dôležitá je príprava. Urobte si doma niečo ako malý sklad, kde presne viete, čo máte a čo používate. Ja to mám takisto, preto keď sa mi minie napríklad červená šošovica, míňam zatiaľ iné strukoviny. Pohár s označením červená šošovica si odložím nabok alebo rovno do nákupnej tašky a keď ich miniem viac, idem si ich znova naplniť. Podám ich predavačovi, ktorý mi ich naplní, dám si ich do tašky a doma len vyložím do skrinky,“ hovorí.

U nej doma nájdete šošovicu hnedú, čiernu, červenú, bôb, fazuľu strakatú, mungo, ryžu, pohánku, bulgur a podobne. Ich jedlá, keďže nejedia mäso ani mliečne výrobky, sú teda zakaždým iné. Podľa praktickosti na základe svojich dlhoročných skúseností tvorili aj sortiment v obchode. Nájdete tam cestoviny, ryžu, obiloviny, strukoviny, semienka, orechy, sušené ovocie, zdravé mlsky z kvalitných surovín, oleje, octy, drogériu, kozmetiku, hygienické potreby pre ženy, lufy, handričky, ktoré sú recyklovateľné, stačí ich len rozstrihať a hodiť do kompostu, slamky, fľašky, zmesi čajov, kávu. „Priestor dáme aj šikovným Lamačanom, ktorí môžu u nás predávať svoje výrobky. Rovnako som hľadala dodávateľov na dovoz potravín čo najviac z blízkeho okolia, aby sme tiež znížili uhlíkovú stopu. Keď sa na nás prídu pozrieť dôchodcovia, tak sa ma často pýtajú, či budeme predávať priamo z vriec. Poznajú to z čias minulého režimu, kedy bol takýto predaj úplne bežný,“ dodáva aktívna mama, ktorá aj s manželom práve finišuje s prípravami na otvorenie. So všetkými vyššie spomenutými bezobalovými predajcami spolupracuje aj organizácia zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK.

Vyššia cena? Nie vždy

Okrem vyššie uvedeného ľudia často váhajú nad týmto typom fungovania aj kvôli tomu, že je to drahé. No to najväčšie kúzlo zero waste fungovania je v tom, že aj keď dáte o niečo viac za nejakú surovinu, ktorá je v bio kvalite, v konečnom dôsledku jete zdravšie a neminiete viac peňazí. Vďaka minimalistickému nakupovaniu sa totiž vyhnete kupovaniu nezdravých a zbytočných hlúpostí. Ak teda nakupujete menej, ale kvalitne, cena je koniec koncov menšia alebo podobná tomu, ako keď kupujete veľa nekvalitných vecí. Nikto vám samozrejme nekáže prekročiť svoj rozpočet, ak však v supermarkete nehodíte do košíka sladkosti, polotovary, konzervy či salámy, tak vám ostanú peniaze na bezobalové „jednozložkové” potraviny, z ktorých dokážete pripraviť hodnotné jedlá.

Ak však chceme zodpovedať otázku, prečo sú niektoré potraviny bez obalu drahšie ako tie v supermarketoch v obale, je to jednoduché. Závisí to od konkrétnej potraviny, faktom však zostáva, že kým veľké obchodné reťazce nakupujú tovar v tonách za lepšie ceny, malý zero waste obchod „len“ v desiatkach kilogramov. A je to tiež v tom, že bezobalové obchody sa snažia ponúkať kvalitnejšie potraviny než tie, ktoré sa bežne predávajú v supermarketoch za nízke ceny, a to sa tiež prejaví na cene. Neplatí to však vždy, často sa stáva, že výrobky z bioprodukcie od malých lokálnych farmárov môžu byť lacnejšie alebo rovnako drahé. Nakupovať zero waste však neznamená nakupovať len v obchode, vybrať sa môžete aj na rôzne trhy, vypestovať si niečo doma, piecť vlastný chlieb, deliť sa s rodinou či susedmi. A aj keď sa posúvame v tejto téme dopredu, ešte nie sme tak ďaleko, že by sme sa úplne zaobišli bez bežných obchodov.

A nemôžeme opomenúť ani otázku ohľadne šíriacej sa pandémie koronavírusu. Tento typ obchodov zostal počas prvej vlny otvorený, keďže predávajú potraviny. A cestu si k nim našli aj noví zákazníci. „Predávali sme vo výdajnom okienku, no ľudia vtedy nekupovali bežné, ale skôr existenčné veci. Bolo to aj pre nás náročné obdobie. Najviac šla múka, boli sme doslova „múčne doupě“, vtedy aj prišli noví zákazníci, lebo sa nedala zohnať inde, ale už sa nevrátili,“ opisuje svoje skúsenosti Michaela Krížová z prešovského obchodíka Odváž(e)ne. Rovnakú skúsenosť má aj Martin Gajdoš z trenčianskeho obchodu BEZOBALiS s tým, že pár zákazníkov, ktorí sa k nim zatúlali kvôli múke, im aj ostalo, pretože sa im koncept, ktorý bol pre nich nový, zapáčil. 

Článok vznikol v spolupráci so spoločnosťou NATUR-PACK.