Chlapci spod Tatier dokážu odsledovať výskyt lykožrútov aj nelegálnu ťažbu
Mladí Slováci prerazili vo vesmírnom priemysle.
BRNO 9. septembra - Aj keď z každej strany počúvame, že technológie nám ničia život, je na nás, ako s nimi naložíme. V poslednej dobre sú to práve inovácie, ktoré nám pomáhajú s ochranou prírody a riešením problémov, ktoré súvisia s globálnym otepľovaním.
„Myslím si, že technológie majú moc zničiť nás, ale majú moc nás aj zachrániť,“ hovorí vývojár Marek Marušin, ktorý spolu s ďalšími vývojármi Radom Pitoňákom a Martinom Javorkom vyvinuli nástroj, ktorý na základe družicových dát a umelej inteligencie dokáže zhodnotiť zdravie lesa a odporučiť najlepšie postupy, aby bol les udržateľný pre ďalšie generácie. S nástrojom, ktorý dostal meno Ström, uspeli v inkubátore Európskej vesmírnej agentúry v Česku.
Marek miluje hory a šport v prírode. Aj to ho viedlo k založeniu inovatívneho environmentálneho startupu Zaitra. V rozhovore pre Dobré noviny vysvetľuje, ako Ström funguje, ale aj prečo mladé firmy zo Slovenska, ktoré sa zaoberajú vesmírnym priemyslom, utekajú do Česka.
Európske družice nám pomáhajú v každodennom živote
Keď sa povie kozmický priemysel, väčšine bežných smrteľníkov napadne NASA a možno Rusko, respektíve iné veľmoci, ktoré posielajú do vesmíru rakety. Ako sa na ňom a na jeho projektoch môžu podieľať aj také malé krajiny ako Slovensko alebo Česko?
Je pravdou, že americké a ruské vesmírne programy sa veľmi preslávili hlavne vďaka misiám, ako bolo Apollo, ktoré dostalo človeka prvýkrát na Mesiac. Menej sa už hovorí o Európskej vesmírnej agentúre (ESA) a jej agende, hoci zohráva významnú úlohu v našich každodenných životoch či v novom prieskume Zeme a vesmíru. Nie je pravdou ani to, že by Európa nevypúšťa vlastné rakety. Práve európske konštelácie družíc, ktorých dáta sú prakticky často zadarmo, vytvárajú veľkú pridanú hodnotu všetkým ľuďom na Zemi. Ide najmä o programy Copernicus, vďaka ktorému máme nasadené družice na diaľkové pozorovanie Zeme alebo Galileo, ktorý poskytuje navigačný systém tu na Zemi. S týmito dátami a technológiami sa pravidelne stretávame bez toho, aby sme o tom vedeli.
A čo teda Slovensko alebo Česko?
Keď sa pozrieme konkrétne na Česko a Slovensko, ponúka sa niekoľko možností, ako firmy môžu priložiť ruku k dielu. Prvou z týchto možností je, že sa firma zapojí do ESA tendrov. ESA je založená na participovaní jednotlivých členských štátov EÚ, ktoré na vesmírny program prispievajú investíciou, tá sa vracia vo forme zákaziek pre firmy týchto štátov. Týmto sa podporuje ekonomika sama o sebe. Funguje to tak, že ESA vypíše tender napríklad na monitorovanie odpadu na obežnej dráhe a firmy o tento projekt klasicky súťažia. Česko má výhodu, že je plným členom ESA a má vlastný kozmický plán. Preto mladé firmy utekajú do ČR. Boli by ste prekvapení, koľko českých firiem s vesmírnou technológiou má slovenských alebo zahraničných zakladateľov. Slovensko plným členom ešte nie je a slovenské firmy sú v tomto pomerne dosť obmedzené. Našťastie, sú tam ľudia, ktorí sa to snažia zmeniť.
Druhá možnosť, ako sa dá do kozmického priemyslu zapojiť, spočíva v tom, že mladé startupy začínajú čoraz viac používať vesmírne technológie aj pre zákazníkov, ktorí ani netušili, že im dokážu tieto technológie pomôcť. Veľký rozmach je v poľnohospodárstve, tam sa družicové snímky používajú na analýzu polí. My napríklad sledujeme vegetáciu, ktorá ohrozuje distribučné siete, aby nedochádzalo k výpadkom, alebo sledujeme nelegálnu ťažbu dreva či rozširovanie lykožrúta a bavíme sa so zákazníkmi, ktorí o to majú reálne záujem. Európska komisia uvoľňuje pomerne veľké finančné zdroje, aby tieto firmy podporila a využila technológiu, ktorú sme v EÚ roky vyvíjali. Naša firma sa zase dostala do biznis inkubátora (ESA BIC) zriadeného priamo od ESA.
Chlapci spod Tatier
Ste z Liptova. Ako vnímate zmenu tamojšej krajiny v dôsledku vyrubovania a rozmachu turizmu?
Možno to je práve dôvod, prečo sme pre naše produkty tak zapálení. Je pravda, že úplnou náhodou všetci traja zakladatelia pochádzame spod Tatier. Je to úžasný kus zeme, ktorý ale pomerne dosť trpí. Vedú sa viaceré diskusie o tom, kde je hranica, koľko táto príroda ešte znesie a na čo by sme sa mali pozerať prísnejšie. Preto nechceme monitorovať len to, či je les zdravý alebo koľko stromov ubudlo, ale reálne sa snažíme transformovať celý priemysel.
Napríklad to, že poskytneme chytrú lesnú inventúru, kde dokážu hospodári sledovať, koľko nových stromov sa uchytilo, koľko ubudlo, presne zmapovať územie a odporučiť najlepšie postupy, aby bol les udržateľný pre ďalšie generácie. Je pravda, že pri vývoji si často uplatňujeme naše poznatky práve na slovenských a českých pohoriach.
Riešenia
Ako by ste definovali váš startup? Koľkí sa na ňom podieľate?
V tomto máme jasno. Všetkých nás strašne bavia inovácie, tie sa čoraz častejšie používajú na riešenie problémov, ktoré nie je ľahko vyriešiť, ako sú napríklad ochrana životného prostredia alebo globálne otepľovanie. My jednoducho používame družicové dáta, aby sme pomohli Európe dosiahnuť to, čo si stanovuje napríklad v iniciatívach, ako sú „Európska zelená dohoda“ alebo „Next Generation EU“. Našou misiou je kombinovať „know how“ v oblastiach diaľkového pozorovania Zeme a umelej inteligencie, aby sme dokázali pomôcť s vedeckými riešeniami a pomohli firmám aj jednotlivcom pri komplexných problémoch. Ako som spomínal, naše produkty sú napríklad založené na monitorovaní vegetácie, lesov.
Stále sme ale mladučká firma a momentálne zamestnávame štyroch ľudí vo vývoji. Postupne sa to ale začína nabaľovať, máme niekoľkých externistov na výpomoc či profesionálny biznis mentoring.
Ako prišiel nápad založiť Zaitra?
Zaitra sme založili úplne náhodou. Ak by som mal popísať náš príbeh v skratke, sme traja zakladatelia, spoznali sme sa na škole. Všetci sme študovali Počítačové vedy a pracovali v zaujímavých firmách, hlavne ako vývojári. Pred rokom sme sa zúčastnili na súťaži Copernicus Hackathon. Tam bolo úlohou za jeden víkend vymyslieť a naprogramovať kreatívne riešenie pre ľubovoľného zákazníka za použitia družicových dát. Prekvapivo sme to vyhrali. Vtedy za nami prišili naši terajší partneri zo S.A.B. Aerospace. Tí v Brne navrhujú a stavajú konštrukcie, ktoré letia do vesmíru ako súčasť rakety. Poskytli nám silné zázemie na všetky naše aktivity.
Zaujala ma predovšetkým aplikácia Ström, aj vďaka ktorej sa vám podarilo dostať sa do inkubátoru ESA. Čo všetko dokáže?
Ström nie je len aplikácia, je to celá služba. Ponúkame prístup k naším analýzam nad lesmi a vegetáciou či technickú podporu k nim. Pracujeme aj na online platforme, ale aj na rozhraní, ktoré si zákazníci môžu prepojiť s ich systémom. Prípadne nasadíme technológiu priamo u zákazníka, pokiaľ je to potrebné.
Čo sa týka analýz, tak napríklad algoritmus sleduje zdravie lesa či počíta nové stromy. Sleduje tiež, ako sa zmenila hranica lesa v čase a deteguje odlesňovanie, prípadne využívame umelú inteligenciu, aby sme predišli výpadkom elektriny na vysokých vedeniach v lesných koridoroch. Tie ohrozuje vegetácia. Celý tento proces je zautomatizovaný, takže nikto dáta neanalyzuje manuálne.
Predpoveď lesných požiarov?
Ako je možné, že vaša aplikácia dokáže zistiť, či je strom zdravý. Na základe čoho?
Algoritmus sa napríklad pozrie na suchú oblasť lesa, pokiaľ sú na tomto území dlhodobo zrážky a vegetácia neprekvitá, je zjavné, že les konkrétne na tom území má nejaký problém.
Na základe akých premenných viete, aký bude budúci vývoj lesa?
Toto je práve ten komplexný problém, ktorý sa snažíme vyriešiť. Neexistuje jeden spôsob. Navyše vývoj lesa súvisí aj s jeho lokalizáciou. Inak sa vyvíja les v Amazónii a inak v Českej republike v Jeseníkoch. My sa snažíme pripraviť dáta pre naše algoritmy. Tie sa potom použijú napríklad pri trénovaní umelých neurónových sietí a algoritmus sa snaží predpovedať, čo s lesom bude. Je to komplikovaný proces, ktorý si vyžaduje dlhodobý vývoj a neustále spresňovanie výsledku.
V poslednom čase sme často svedkami toho, ako horia „pľúca zeme“, ale aj ako horí Sibír. Na prelome rokov zas Austrália zažila jeden z najhorších požiarov v histórii. Dokáže aplikácia predpovedať požiare? Keď áno, ako?
Lesným požiarom sa aktuálne venujeme menej. Ale detegovať požiar na satelitnej snímke je pomerne jednoduché. V budúcnosti si viem predstaviť, že v kombinácii s informáciou o počasí, ako sú teplota či smer vetra, by sme mohli predpovedať, ako sa bude oheň šíriť. Avšak družice, ktoré používame, obletujú planétu a nestoja nad jedným miestom, kde sa oheň šíri. Taký oblet môže trvať aj jeden týždeň. Preto sa to nedá robiť v reálnom čase. Sú družice, ktoré zosnímajú jedno miesto aj viackrát za deň. Do financovania takéhoto projektu by sa pravdepodobne musela zapojiť už aj vláda.
Technológie majú moc ničiť, ale aj chrániť
V čom má takýto monitoring výhodu oproti bežnému monitoringu?
Sú dva hlavné dôvody a potom niekoľko menších. Tie hlavné sú cena a pravidelnosť. V podstate presne vieme povedať, kedy preletí nad nami družica a spraví novú snímku konkrétneho bodu. Dnes sa totiž často monitoruje z leteckých snímok, prípadne manuálne zo zeme. Takéto niečo je drahé, neefektívne a nepravidelné. Družice sú už tam hore, prečo ich nevyužiť? Navyše sa vieme pozrieť aj do histórie niekoľko rokov dozadu. V momente, keď zautomatizujete tento proces vrátane analýzy dát, môžete niekomu vyriešiť vážny problém za zlomok ceny.
Máte medzi sebou aj nejakého odborníka na biológiu/ekológiu/lesníctvo/klímu?
Samozrejme, máme napríklad mentorku z Holandska, ktorá pracuje ako vedecký výskumník na tropické pralesy. Bavíme sa aj s univerzitami so zameraním na lesníctvo a agrikultúru, stále hľadáme cesty, ako si vieme navzájom pomôcť.
Mnohí ľudia vravia, že nás technológia zničia. Čo si o tom myslíte?
Myslím si, že technológie majú moc zničiť nás, ale majú moc nás aj zachrániť. Ja budem skôr veriť v tú druhú možnosť. Podľa mňa je etickou povinnosťou ľudí, ktorí majú schopnosť tvoriť nové technológie, aby ich nezneužívali. Ja som sa rozhodol využiť technológie na to, aby som svetu pomohol a, našťastie, je nás väčšina.
