Legendárny Ján Starší oslávuje životné jubileum - 80 rokov

Bratislava 17. októbra (TASR) - Významné životné jubileum 80 rokov dnes oslávi legenda slovenského i československého hokeja Ján Starší (17. októbra 1933).

Bývalý úspešný československý hokejista i tréner Ján Starší na striedačke hviezd v medzinárodnom stretnutí Československa a Nemecka 1. mája 2001 v Norimbergu. Na striedačke vpravo Vladimír Martinec a vľavo František Černík. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Ján Starší pochádza z malej liptovskej dedinky Sokolče, ktorá však dnes už neexistuje, pretože ju zaliali vody Liptovskej Mary. V nej sa o sedem rokov neskôr narodil aj ďalší slávny hokejita Stan Mikita, prvý veľký Slovák v NHL. Ján Starší svoje "učňovské" hokejové roky strávil v Liptovskom Mikuláši, odkiaľ prešiel do bratislavského Slovana a v ňom strávil od roku 1952 dlhých 14 sezón s výnimkou dvoch štúdijných rokov v Prahe (1954-56), počas ktorých obliekal dres predchodcu dnešnej Sparty Spartaka Sokolovo. Počas 14 sezón v najvyššej československej súťaži odohral viac ako 300 zápasov, nastrieľal v nich 267 gólov a v roku 1960 sa stal s 26 presnými zásahmi aj jej najlepším kanonierom. Ďalšie góly (29) si na svoje konto pripísal v drese Československa, za ktoré nastúpil v 73 zápasoch. O svojich kanonierskych schopnostiach dal pritom najavo už ako 16-ročný v drese Liptovského Mikuláša, keď Liptáci vyhrali vo Vrútkach 42:0 a on sám dal 15 gólov. V mladosti však vynikal aj v stolnom tenise, zdobí ho dorastenecký slovenský titul vo dvojhre a československý vo štvorhre. "Zabŕdol" aj do futbalu, ktorý hrával za Iskru Liptovský Mikuláš, ale aj do basketbalu.

Ján Starší, ktorý sa narodil v tej istej obci Sokolče ako Stan Mikita (obaja na snímke). Foto: TASR/Vladimír Benko

Hokej ale u neho vyhral na celej čiare a po tom, čo zmaturoval na mikulášskom gymnáziu v roku 1952, odišiel študovať do Bratislavy na Vysokú pedagogickú školu. Zároveň si obliekol aj dres Slovana, pre ktorý ho "objavil" známy Michal Polóni, ktorého každý poznal ako Miška Báčiho. Ten si ho všimol počas jedného turnaja krajov Žiline, kde mužstvo Jána Staršieho vyhralo aj nad Bratislavou, v ktorom hrali Fako i Olša. Svoje účinkovanie v Slovane na dva roky prerušil (1954-56), kedy študoval v Prahe a hral za tamojšie Sokolovo. "Tam som sa stal skutočným hokejistom, tam ma 'dobrúsili' Karel Gut a Vladimír Zábrodský až sa zo mňa stal reprezentnat," vravieval Ján Starší o svojom výkonnostnom napredovaní. Po návrate z Prahy zostal verný už len Slovanu, za ktorý hral až do skončenia svojej aktívnej kariéry v roku 1966. V ňom vytvoril najskôr s Fakom a neskôr s Golonkom a Černickým útok, ktorý súperom naháňal "hrôzu". V sezóne 1959/60, keď sa stal kráľom strelcov, tak ich útok dal dovedna 56 gólov. Ako hráč sa však so Slovanom nedočkal vysnívaného titulu a nepodarilo sa mu to v ňom ani ako trénerovi a jeho generácia dostala prívlastok "korunného princa".

To, čoho sa ako tréner nedožil v Slovane, si vynahradil ako tréner v Nemecku, kde získal majstrovské tituly s SC Riesersee v roku 1981 a s SB Rosenheim v sezóne 1988/89. Ako tréner ale zažil najväčšie úspechy v československej reprezentácii, s ktorou vo dvojici s Karlom Gutom získal dva tituly majstrov sveta (1976, 1977) a obaja sa stali najúpešnejšou trénerskou dvojicou v spoločnej histórii československého hokeja. Počas ich 6-ročného spoločného koučovania reprezentácia neskončila nikdy horšie ako druhá. V roku 1976 v Kanade úspešne zvládli aj Kanadský pohár. Ako reprezentant sa dočkal najväčšieho úspechu na MS a ME 1961 vo Švajčiarsku, kde vybojovali striebro a len vďaka výhre Kanady nad ZSSR im ušiel titul majstrov sveta. Do povedomia sa zapísal aj ako vlajkonosič na ZOH 1960 v Squaw Valley, keď sa mu tejto pocty dostalo ako prvému slovenskému hokejistovi.

Je členom Siene slávy IIHF, Siene slávy slovenského hokeja, Siene slávy nemeckého hokeja a Siene slávy českého hokeja. V roku 2003 mu prezident Rudolf Schuster prepožičal štátne vyznamenanie rad Ľudovíta Štúra II. triedy.