Vybavenie „prvej pomoci“ sa vraj zrýchlilo o polovicu. Najviac čerpal priemysel
Informovalo o tom v stredu Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR v rámci analýzy, ktorú pripravil Inštitút sociálnej politiky (ISP).
Bratislava 12. augusta (TASR) – Vybavenie žiadosti o príspevok z „prvej pomoci“ sa zrýchlilo zhruba o polovicu, najpočetnejšími žiadateľmi boli subjekty v priemysle. Informovalo o tom v stredu Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR v rámci analýzy, ktorú pripravil Inštitút sociálnej politiky (ISP).
K 31. júlu uzavreli úrady práce so zamestnávateľmi a samostatne zárobkovo činnými osobami (SZČO) asi 117 000 dohôd a vyplatili viac ako 460 miliónov eur. Podporili tak približne štvrtinu všetkých pracovných miest. „Zatiaľ čo v apríli trvalo vybavenie žiadostí v priemere 12 pracovných dní, v júli sa tento čas znížil približne o polovicu,“ uviedol rezort.
Zrýchlilo sa to vraj v polovici mája
Vybavenie pomoci sa zrýchlilo od polovice mája, keď okrem nových žiadostí úrady práce začali vybavovať aj výkazy k už existujúcim žiadostiam, čiže žiadatelia, ktorí už mali s úradom práce podpísanú dohodu, predkladali iba výkazy, čím sa zjednodušila administratíva a finančná pomoc sa k nim dostala aj do dvoch dní, vyčíslil rezort.
Samotná „Prvá pomoc" pozostáva zo šiestich opatrení spolufinancovaných z Európskeho sociálneho fondu. „Ako vyplýva zo zistení ISP, najintenzívnejšie využívajú ‚Prvú pomoc‘ veľké podniky, mikropodniky a SZČO," spresnil rezort.
Z pohľadu odvetví pomoc prúdila najmä do priemyselnej výroby, veľkoobchodu a maloobchodu a stavebníctva. Takmer polovicu celkovej rozdelenej sumy za jún čerpali subjekty pôsobiace prevažne v priemysle.
Pomoc aj pre SZČO
Medzi aprílom a májom vzrástol počet podporených pracujúcich o viac ako 30 000 osôb. „Väčšiemu počtu zamestnancov sme mohli pomôcť vďaka flexibilite nastavení v opatrení 3A a 3B, ktorá reflektovala potreby zamestnancov v priebehu vývoja koronakrízy,“ vysvetlil rezort práce.
V týchto opatreniach ide o pomoc pre zamestnávateľov (vrátane SZČO, ktoré sú zamestnávateľmi), ktorí udržia pracovné miesta. „Žiadatelia mohli prechádzať z jedného opatrenia do druhého (z 3A do 3B a naopak), podľa toho, čo bolo pre nich výhodnejšie – či žiadať o úhradu náhrady mzdy zamestnanca najviac vo výške 80 % jeho priemerného zárobku (najviac však vo výške 880 eur), alebo žiadať o paušálny príspevok na úhradu časti mzdových nákladov na každého zamestnanca v závislosti od poklesu tržieb," komentoval rezort práce.
