Náš najmladší poslanec v histórii búra stereotypy o vozíčkaroch: Samostatný som na 98 %, tvrdí 22-ročný Dominik

BRATISLAVA 31. mája – Za vekom a zdravotným stavom môže byť veľakrát viac, ako sa na prvý pohľad môže zdať.

Takýmto príkladom je 22-ročný Dominik Drdul, ktorý je nielen historicky najmladším poslancom v Národnej rade. Napriek svojmu zdravotnému znevýhodneniu, rázštepu chrbtice, dokáže až na pár percent, podľa svojich slov samostatne fungovať.

Azda pre zdravotné znevýhodnenie sa pozerá na svet ináč a vidí aj to, čo inak niektorí z nás môžu prehliadať. Ako vraví, ľudia by mali byť viac citliví a vnímať svet viac okolo seba. Potom vraj vidia problémy a javy, ktoré sú inak neviditeľné.

Predstavujeme vám človeka, ktorý sa nerád obmedzuje. „Čím viac sily, tým väčšia samostatnosť,“ myslí si. Jeho vášňou je cvičenie, preto sa už veľmi teší, keď sa dostane po pandémii do fitnescentra.

Dobré noviny vám prinášajú rozhovor s Dominikom Drdulom, študentom posledného ročníka Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, ktorého môžete stretnúť aj na našich cestách za volantom.

Nerád sa vzdáva, v politike mu chýba vecnosť

Dominik sa do politiky sa nikdy akosi aktívne nezapájal. „Nikdy som sa do nej nehrnul, no v istom bode to bolo logickým vyústením situácie. Tieto 3 mesiace sú trocha extrém a priznám sa, že veľa vecí mi prejde hlavou no nerád sa vzdávam. Je to predsa len výnimočná možnosť,“ prezrádza.

Napriek tomu je držiteľom ocenenia študentská osobnosť roka v kategórii právo udeľovaného organizáciou Junior Chamber International. „Nominovala ma fakulta, za moju mimoškolskú činnosť v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím, ktorej som sa popri škole venoval a stále venujem. Ide o stretnutia s politikmi, účasti na konferenciách – aj tých školských či dobrovoľnícku činnosť pre osoby so zdravotným postihnutím.“

Nedalo nám neopýtať sa, či mu niečo na politike prekáža. „Na slovenskej politike ma mrzí slabá vecnosť niektorých diskusií a prílišný výskyt čistých PR akcií a prejavov,“ myslí si Dominik.

Do politiky vstúpil ako nováčik, kde získal viac ako 6-tisíc preferenčných hlasov. „Ľudia volili zmenu. To znamená, že chceli nových minulosťou nezaťažených predstaviteľov. Toho výrazom je aj moje zvolenie. Ešte stále je to pre mňa neskutočne silný moment.“

Od poslancov však nepociťuje otvorené výhrady. „Reakcie boli rôzne, tak ako sú rôzni ľudia. Nikto sa nespráva otvorene nevraživo. Ak však majú problém, skôr nekomunikujú alebo ho skrývajú za prílišnú slušnosť,“ prezrádza.

Ľudia so zdravotným postihnutím sú veľakrát nevypočutí

Pre zdravotné znevýhodnenie sa pozerá na svet ináč a vidí aj to, čo inak veľa z nás prehliada. Nedávno sa verejne na sociálnej sieti vyjadril, že štát sa o tieto osoby so zdravotným postihnutím doteraz málo zaujímal.

„Treba byť viac citlivý a vnímavý na ľudí a svet okolo. Potom máte schopnosť vidieť a vnímať aj problémy a javy, ktoré sú pre vás inak neviditeľné. Množstvo problémov ľudí s postihnutím zostáva prehliadaných a nevypočutých, lebo nie sú takí viditeľní a nemajú tak silný hlas.“

Na Slovensku treba podľa neho pre nich urobiť veľa: od bezbariérovosti, cez vzdelávanie, zamestnávanie a zdravotníctvo.

Bezbariérovosť sa na Slovenku zlepšuje, ešte je to málo

Pozreli sme sa jeho očami na bezbariérovosť na Slovensku. „V posledných rokoch sa zlepšuje, no stále existujú riešenia, nad ktorými bežnému človeku zostáva rozum stáť a stále sa dá dodržiavanie podmienok bezbariérovosti obchádzať. Toto sa musí zmeniť. Na legislatívnych zmenách sa pracuje,“ pričom doplnil, že zatiaľ najlepšie sú na tom centrá miest a zvyšok zaostáva.

Chce byť čo najviac samostatný

Napriek tomu, že sa rád obklopuje rodinou a priateľmi, niektorých ľudí môže prekvapiť jeho samostatnosť. „Asi tak na 98 percent som samostatný. Ten zvyšok tvorí zlý terén a isté výnimočné situácie, ktoré však zaskočia občas každého a patria k životu. Najviac mi pomáhajú rodina a priatelia, ale, samozrejme, je mojím cieľom sa čo najviac osamostatniť a žiť tak bežne ako to len bude možné.“

Aktívny vodič a fanúšik cvičenia

Do parlamentu aj mimo neho si to odkrúti sám na aute, pričom jazdenie nevníma ako nutnosť, ale prikláňa sa k tomu, že ho šoférovanie skôr baví. „Už štyri roky jazdím. Sám si naložím aj vyložím vozík. Jazdenie ma skôr baví, ale na moje zručnosti sa treba pýtať mojich spolujazdcov.“

Zisťovali sme, ako také prerobené auto vyzerá. „To závisí od druhu „prerábky“, no moje vyzerá skoro úplne štandardne. Teda, až na obruč po vnútornej strane volantu a páku pod volantom na pravej strane, ktorá je manuálne spojená s brzdným pedálom.“

Dominik je nadšenec športu a preto rád pravidelne cvičí. V cvičení vidí viac, pre neho je to cesta k samostanosti. „Veľmi rád sa hýbem a pomáha mi to byť samostatnejším. Je tam priama úmera. Čím viac sily, tým väčšia samostatnosť.“

A preto sa už nevie dočkať, kedy sa otvoria fitnescentrá. „Môj pohybový režim teraz nie je žiadna sláva, skôr to kompenzujem obmedzovaním príjmu.“ Dominik musí pritom rešpektovať svoje limity, no vo všeobecnosti je to veľmi je podobné tréningu bežného cvičenca.