Dobré noviny
Pozrite si dosiaľ nezverejnené zábery z cesty na Mesiac. Vznikol vďaka nim film
TASR
TASR

Pozrite si dosiaľ nezverejnené zábery z cesty na Mesiac. Vznikol vďaka nim film

Na archívnej snímke z 21. júla 1969 americký astronaut Edwin E.Aldrin pózuje pri americkej zástave na povrchu Mesiaca . Raketu Saturn 5, ktorá vyniesla kozmickú loď Apollo 11 na obežnú dráhu Zeme s posádkou Neil Armstrong, Edwin Aldrin a Michael Collins, vypustili úspešne 16. júla 1969 z Mysu Canaveral (USA). Po 102 hodinách, 45 minútach a 42 sekundách letu pristál mesačný modul Apolla 11 s Armstrongom a Aldrinom na mesačnom povrchu a 21. júla o 3 h a 56 min SEČ sa dotkla noha prvého človeka Mesiaca . Bol ním americký astronaut Neil Armstrong. Dnes - 16. júla 2009 si pripomíname 40. výročie štartu tejto historickej misie.
Na archívnej snímke z 21. júla 1969 americký astronaut Edwin E.Aldrin pózuje pri americkej zástave na povrchu Mesiaca . Raketu Saturn 5, ktorá vyniesla kozmickú loď Apollo 11 na obežnú dráhu Zeme s posádkou Neil Armstrong, Edwin Aldrin a Michael Collins, vypustili úspešne 16. júla 1969 z Mysu Canaveral (USA). Po 102 hodinách, 45 minútach a 42 sekundách letu pristál mesačný modul Apolla 11 s Armstrongom a Aldrinom na mesačnom povrchu a 21. júla o 3 h a 56 min SEČ sa dotkla noha prvého človeka Mesiaca . Bol ním americký astronaut Neil Armstrong. Dnes - 16. júla 2009 si pripomíname 40. výročie štartu tejto historickej misie. — Foto: TASR/AP

Astrofyzik Jakub Kapuš hodnotí film pozitívne a poukazuje na zábery, ktorými sú zachytené kroky od prípravy cez štart, samotnú cestu na Mesiac, pristátie a návrat späť na Zem.

Bratislava 8. augusta (TASR) – Dokumentárny film Apollo 11 prináša doposiaľ nezverejnené zábery z pristátia na Mesiaci. Film je pre verejnosť zaujímavý práve autentickými zábermi a rozhovormi medzi pracovníkmi NASA a astronautmi, povedal tlačový atašé Veľvyslanectva Spojených štátov amerických Griffin Rozell po projekcii dokumentárneho filmu Apollo 11 v Kine Lumiére v Bratislave.

Astrofyzik Jakub Kapuš hodnotí film pozitívne a poukazuje na zábery, ktorými sú zachytené kroky od prípravy cez štart, samotnú cestu na Mesiac, pristátie a návrat späť na Zem. „Tých dramatických chvíľ pri pristávaní mohlo byť neskutočné množstvo. Nastali tam dve najkritickejšie. Prvá bola tá známa chyba 1202, keď pracoval systém, ktorý nemal, a zahltil tak operačnú pamäť. Našťastie sa s tým systém dokázal vyrovnať. Zároveň navigačný počítač navádzal loď do oblasti, kde bol kráter a obrovské balvany. Vtedy musel Neil Armstrong prebrať manuálne riadenie a pristáť s loďou sám,“ vysvetľuje Kapuš.

To, že sa ľudstvu nepodarilo pristáť na Mesiaci znova, je skôr politická ako technologická prekážka, myslí si Kapuš. Spochybňovanie pristátia na Mesiaci podľa neho pramení z nedostatočného poznania vedy a techniky. „Už len fakt, že Sovietsky zväz, ktorý bol v tej dobe najväčším konkurentom a rivalom USA, nikdy nespochybnil tento čin, je najväčší dôkaz. Sovietsky zväz mal v tej dobe technológie na to, aby si dokázal overiť, že Američania tam skutočne boli,“ uviedol Kapuš.

Rozell si myslí, že on ako hovorca americkej ambasády nemôže ľudí presvedčiť o tom, že Američania boli na Mesiaci. „Keď by si ľudia pozrú americké filmy zo 60. rokov, uvidia, že vtedy naše špeciálne efekty neboli také geniálne. Vtedy bolo naozaj lacnejšie ísť na Mesiac,“ zasmial sa.

Dokument Apollo 11 je venovaný všetkým ľuďom, ktorí spolupracovali na tejto misii, uzavrel Rozell. V slovenských kinách sa film premieta do 24. augusta.

Už ste čítali?