Svet na neho skoro zabudol: Ako prvý na svete neletel Američan, ale Slovák

BRATISLAVA 16. septembra (Dobré noviny/TASR) - Kto letel ako úplne prvý? Odpoveď znie: Predsa bratia Wrightovci. Lenže ako to už býva, dejiny nie sú vždy také jednoznačné, ako sa ich učíme. Američanov totiž predbehol málo známy Ján Bahýľ z Bratislavy, ktorý absolvoval prvý let vrtuľníkom vlastnej výroby. No jeho veľký počin zostal neprávom v zabudnutí.

Bratia Orville a Wilbur Wrightovci sa do dejín zapísali 17. decembra 1903, keď sa na svojom lietadle Kitty Hawk dva razy vzniesli nad zem. Prvý pokus im trval 12 sekúnd a preleteli 39 metrov. Na štvrtý raz sa vo vzduchu udržali už takmer minútu. A ich historický míľnik zachytáva aj dobová fotografia, ktorú nájdete v nejednej encyklopédii.

Inovoval armádu

Lenže vráťme sa o niekoľko rokov dozadu, konkrétne do Bratislavy. Od roku 1870 tu fungoval podnik Antona Marschalla, ktorý sa špecializoval na výrobu kočov, konských postrojov, saní, detských kočiarov a ďalších produktov. A darilo sa mu mimoriadne dobre, pretože výrobky tejto firmy exportovali do celej monarchie. Prišla však éra automobilizmu. Na prelome 19. a 20. storočia sa preto spojil s Jánom Bahýľom, s ktorým sa mu podarilo skonštruovať niekoľko výnimočných objavov.

Stavebný a strojný inžinier Ján Bahýľ sa narodil 25. mája 1856 vo Zvolenskej Slatine v nemajetnej rodine roľníka. Po absolvovaní základnej školy v rodisku študoval na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici, kde vynikal najmä dokonalosťou v technickom kreslení. V roku 1869 zmaturoval a získal diplom technického kresliča.

Nastúpil na vojenskú službu najskôr do Lučenca, ďalší rok slúžil v Komárne, kde podal niekoľko podnetných technických námetov a zlepšení pre uhorskú armádu v odbore techniky a stavebníctva. Nadanie mladého Jána Bahýľa si všimli aj jeho nadriadení dôstojníci a zaradili ho do technického štábu, kde ho poverovali dôležitými a zložitými technickými a stavebnými úlohami. Umožnili mu tiež štúdium na Vojenskej akadémii v dnešnej rakúskej Viedni, ktorú v rokoch 1871 až 1876 s úspechom absolvoval v hodnosti poručíka.

Následne pôsobil ako vojenský staviteľ vo Ľvove (Ukrajina) a v poľskom Krakove, potom opäť na Ukrajine v Charkove, v Kyjeve a v ruskom Petrohrade, kde pracoval na projektoch vojenských objektov a opevnení. Tam vznikli aj jeho prvé technické riešenia na úrovni vynálezov. K najzaujímavejším patril tank na parný pohon, ktorý zostrojil z vlastných finančných prostriedkov. Ruská armáda jeho vynález odkúpila, čím Bahýľ získal financie na realizáciu ďalších svojich nápadov z oblasti vzduchoplavebnej techniky. Od roku 1892 do roku 1895 pôsobil v bývalej Juhoslovávii, kde skonštruoval a úspešne vyskúšal vznášajúce sa balóny kombinované so vzdušnou turbínou, na ktoré dostal patenty.     

Cieľom bolo letieť 

Hlavným zámerom talentovaného technika bola konštrukcia vrtuľníka s dvoma stupňami štvorlistových ružíc s motorovým pohonom na benzín. Dokončil ho v Bratislave. Patentnú listinu č. 3392 na vrtuľník dostal Ján Bahýľ od cisára Františka Jozefa I. dňa 13. augusta 1895. .

Konštrukčne vylepšený vrtuľník na ľudský pohon s názvom Avion mu pomohol financovať spomínaný Anton Marschall a dokončili ho v roku 1902. Bahýľ sa na ňom už v roku 1901 viackrát vzniesol do výšky pol metra. V roku 1903 sa vzniesol do výšky 1,5 m.

A 5. mája 1905 vynálezca preletel v Bratislave vzdialenosť 1500 m vo výške štyroch metrov. Tento jeho najvýznamnejší pokus zaprotokolovala aj Medzinárodná vzduchoplavebná organizácia, ktorej bol v rokoch 1895 až 1914 predsedom.      

Prvé náčrtky akéhosi „vrtuľníka“ vypracoval už slávny Leonardo da Vinci. Autorom významných pokrokových myšlienok v tejto aj v iných oblastiach bol však práve slovenský rodák Ján Bahýľ, ktorý svojimi pokusmi s motorovým vrtuľníkom predstihol najmenej o štyri roky Francúzov Louisa Brégueta a Paula Cornua, v technickej literatúre označovaných za vynálezcov vrtuľníka. 

Zabudnutý vynálezca

Bahýľ sa do povedomia verejnosti sa zapísal aj v roku 1897, keď sa mu spolu s Marschallom podarilo skonštruovať prvý automobil s benzínovým motorom na území Slovenska. 

Navrhol však napríklad aj parný tank. Vypracoval projekt a získal ďalší patent pri návrhu výťahu na Bratislavský hrad, vynašiel vložku do kachlí, vymyslel spájanie železničných vozňov, ktoré sa používa dodnes, taktiež saciu pumpu, motorové koleso. Dovedna mal zaregistrovaných až 17 patentov a najznámejší bol predchodca vrtuľníka.

Vynálezca a konštruktér Ján Bahýľ zomrel v ústraní 13. marca 1916 v Bratislave vo veku 59 rokov. Pochovaný je na bratislavskom evanjelickom cintoríne pri Kozej bráne pod náhrobkom, ktorý si sám navrhol.

Úrad priemyselného vlastníctva udeľuje od roku 1999 Cenu Jána Bahýľa s cieľom motivovať a podporiť rozvoj tvorivosti na Slovensku. Cena je určená slovenským pôvodcov a majiteľom mimoriadne hodnotných priemyselnoprávne chránených riešení.

Slovenského vynálezcu pripomína aj parku v jeho rodnej Zvolenskej Slatine, ktorý otvorili v októbri 2016 pri príležitosti 160. výročia narodenia talentovaného vynálezcu. Nájdete tu aj informačné panely, ktoré informujú o tom, kto Bahýľ bol. Viaceré podklady sa podarilo získať od Márie Kulichovej, ktorá je pravnučkou Bahýľovej sestry. Stále žije v obci a vlastní aj originály patentov.